Z praktického hl'adiska sa dávka udržovacieho vápnenia aplikuje raz za určitý časový cyklus v násobku, ktorý zodpovedá počtu rokov cyklu (spravidla 3 - 4 roky).
V súvislosti s potrebou vápnenia kyslých pôd jestvujú, podobne ako v prípade aplikácie priemyselných N, P, K hnojív, značné rezervy. V súčasnosti plocha pre odber dielčej vzorky z honu na ornej pôde predstavuje 8 -10 ha. Jednotlivé vzorky odobrané v rámci honu sa analyzujú samostatne, ale pri výpočte dávok vápenatých hnojív sa spravidla uvažuje priemerná hodnota pH za hon. V dôsledku toho sa v niektorých častiach honu vápenaté hnojivo aplikuje zbytočne (východzia hodnota pHKCI dielčej vzorky je vyššia než cieľová hodnota pre príslušný pôďny druh), alebo dávka vápenatého hnojiva je vyššia resp. nižšia, než v skutočnosti pôda potrebuje. Určitým vodítkom pri vymedzení okrskov pre odber pôdnych vzoriek za účelom zistenia pôdnej reakcie môžu byť mapy bonitovaných pôdnoekologických jednotiek (BPEJ), alebo novšie mapy súhrnných projektov pozemkových úprav, kde sú zakreslené aj hranice BPEJ. Z kódov BPEJ možno vymedzit' karbonátové subtypy (ktoré nevápnime), ako aj plochy rôzneho stupňa erózie, ktoré vápnime podľa povahy pôdotvorného substrátu. Treba zdôraznit', že selektívny systém odberu pôdnych vzoriek a následný spôsob diferencovaného vápnenia v rámci honu sa javí do budúcna ako perspektívny. Uplatňovanie uvedeného prístupu v žiadnom prípade nezaručuje úsporu vápenatých hnojív na danom hone. V každom prípade zvyšuje účelnost' resp. efektívnost' aplikácie.
5. Základný sortiment vápenatých hnojív
Vápenaté zlúčeniny, ako je pálené vápno (Ca0), uhličitan vápenatý (CaC03) a niektoré d'alšie dodávané pol'nohospodárskym podnikom sa označujú spoločným názvom "vápno",čo je nesprávne, i ked' často používané. Pre uvedené látky používame spoločný názov "vápenaté hnojivá".
Podľa väzby vápnika na aniónovú zložku, rozdel'ujeme vápenaté hnojivá nasledovne:
· vápenaté hnojivá vo forme oxidovej (kysličníkovej)
· vápenaté hnojivá vo forme uhličitanovej
· vápenaté hnojivá vo forme inej, napr. kremičitanovej, zmesnej a pod.
Za rozhodujúci znak pre hodnotenie vápenatých, resp. vápenato-horečnatých hnojív považujeme predovšetkým obsah účinnej zložky a zrnitost' - jemnost' mletia.
Najrozšírenejšiu a zároveň najpoužívanejšiu skupinu vápenatých hnojív predstavujú mleté vápence a dolomity, čo do značnej miery korešponduje aj so zastúpením zrnitostne 1'ahkých až stredne t'ažkých pôd v rámci poľnohospodárskeho pôdneho fondu Slovenska.