Jednotlivé kategórie sa navzájom odlišujú obsahom vápnika a horčíka v uhličitanovej forme (vápenec 100,0 - 95,4 % CaC03 a 0 - 4,6 % MgC03, dolomitický vápenec 95,4 - 77,1 % CaC03 a 4,6 22,9 % MgC03, vápenatý dolomit 77,1- 58,8 % CaC03 a 22,9 - 41,2 % MgC03, dolomit 55,8 - 54,3 % CaC03 a 41,2 - 45,7 % MgC03). Z d'alších hnojív, ktoré prichádzajú v súčasnosti do úvahy treba spomenút' pálené vápno t.j. oxid vápenatý (Ca0) s rozličným obsahom oxidu horečnatého.Hodnotný zdroj vápnika predstavujú saturačné kaly z cukrovarov, ktoré v prepočte na sušinu obsahujú 32 % Ca0 + Mg0 v precipitovanej forme. Ich nevýhodou je zlá aplikovatel'nost' pri vlhkosti nad 40 % čo možno riešit' prímesou vhoďných sorbentov, ktoré pútajú vodu- napr. zeolit. Saturačné kaly sú tiež vhodným komponentom pri výrobe priemyselných kompostov.
Neutralizačná aktivita jednotlivých kategórií vápenatých hmôt v porovnaní s uhličitanom vápenatým (1,00) je nasledovná: uhličitan horečnatý 1,19, hydroxid vápenatý 1,3 S, hydroxid horečnatý 1,72, oxid vápenatý 1,78, oxid horečnatý 2,5.
Odhliadnuc od neutralizačného účinku jednotlivých vápenatých hmôt, vápenaté hnojivá v oxidovej forme sú za predpokladu okamžitého zapravenia do pôdy spravidla účinnejšie v porovnaní s uhličitanovou resp. hydroxidovou formou a doporučujú sa na vápnenie ťažkých pôd ako aj na zníženie prístupnosti rizikových prvkov v kontaminovaných pôdach pre rastliny.
Účinnost' vápenatých hmôt najmä vápencov sa zvyšuje jemnosťou mletia. Vápence s jemnost'ou mletia pod 0,2 mm sa v 2. roku po aplikácii účinnost'ou približujú pálenému vápnu.
Zdroje vápenatých hnojív predstavujú nemenej aktuálnu otázku. Treba povedať, že Slovensko je bohaté na vápence a dolomity. V nasledovnom prehl'ade sú niektoré z prírodných zdrojov vápenatých hmôt v jednotlivých regiónoch Slovenska.
V Západoslovenskom regióne je asi 90 prirodzených zdrojov vápenatých, resp. vápenato-horečnatých hnojív.