21 je vhodných na priame použitie nakoľko ide o lokality často s vysokým obsahom vápenca, ktorý je rozpadnutý a tak zbavený nákladov na mletie.
a) Dolomitické vápence: Cajla, Trstín-Holý vrch, Brodzany, Krasno, Malé Kršteňany
b) Dolomitické vápence čiastočne zvetrané: Devínska Nová Ves, Dobrá Voda, Trenčianske Mitice, Kostol'any pod Tribečom
c) Tufity: Hradište, Nová Bošáca, Krajné
d) Vápencová drvina: Nové Mesto nad Váhom, Buková,Hustníky
e) Nezvetraný vápenec: Limbach, Pernek, Borinka, Kuchyňa, Hradište, Horné Orešany, Hrachovište, Malá Lehota, Malý Kiar.
V Stredoslovenskom regióne z celkového množstva asi 120 lokalít je 17 priamo a 49 po malej úprave využitel'ných v pol'nohospodárstve.
a) Zvetraný dolomit: Horná Mičiná, Šalková, Iliaš, Molča, Dolná Lehota, Závažná Poruba, Ludrová, Mošovce, Bolešov, Košeca, Zubák
b) Syntrické piesky: Chalmová, Vyšehradné, Dubnica, Levkuška
c) Čiastočne zvetraný dolomit: Selce, Moštenice, Ružomberok, Podtureň, Liptovský Ján, Liptovský Hrádok, Hybe, Liptovské Kvačany, Pravčina Lehota, Rakša, Háj, Blatnica, Necpaly, Kláštor pod Znievom, Slovenské Pravno, Ondrášová, Beluša, Trstie
d) Nezvetraný dolomit alebo vápenec: Poniky, Brezno, Parsek, Rakytovice, Zuberec, Partizánska Lupča, Sklabiná, Tisovec.
Vo Východoslovenskom regióne z celkového počtu 70 lokalít 5 je vhodných na priame použitie a 20 po malej úprave.
a) Tufity: Drietoma Nová Ves, Háj, Borka, Hrušov, Hrhov
b) Travertíny: Vyšné Ružbachy
c) Zvetrané a čiastočne zvetrané dolomity: Dukovce, Ptičie, Družstevná pri Hornáde, Trebajov, Dlhá Ves, Silická Brezová, Klčovo, Lučivná, Štrba, Spišská Teplica
d) Nezvetrané dolomity a vápence: Sedlice, Lipovec, Demjata, Kapušany, Hrabkov, Kamenica, Šindliar, Podhora,Oreské, Sedliské, Podčičová, Pavlovce, Turňa nad Bodvou, Host'ovce, Krásnohorská Dlhá Lúka, Lipovník, Silica, Jelšava, Lúčka, Muráň, Šivetice, Jalkovce, Spišské Podhradie, Margecany, Ladmovce, Streda nad Bodrogom, Král'ovský Chlmec.
Predávat' a distribuovat' sa môžu len vápenaté hnojivá schválené štátnou skúšobňou SKTC-107, ktorá pôsobí v rámci Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu pol'nohospodárskeho v Bratislave. Maximálny obsah rizikových prvkov v mg.kg-' vápenatého hnojiva je nasledovný: kadmium 1,5 mg, olovo 30 mg, ortuť 0,5 mg, arzén 10 mg a chróm 50 mg. K tradičným spracovatel'om a dodávatel'om vápenatých hmôt akými sú Považské cementárne v Lietavskej Lúčke a Ladcoch, Vápenka v Hornom Smí, Cementáreň Turňa nad Bodvou, Vápenka Margecany, Hirocem Rohožník, Kameňolom a vápenka Glassner Žirany, Vápenka Tisovec, Kameňolomy a štrkopieskovne Zlaté Moravce, Dolvap Varín sa v poslednom období pripájajú ďalší, ako napríklad PVOD Kočín, Kameňolomy Nové Mesto nad Váhom a iné.
Melioračnému vápneniu predchádza vypracovanie projektu vápnenia.
Podklady pre projekt vápnenia sú nasledovné:
a) Výsledky agrochemického skúšania pôd vykonaného Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom pol'nohospodárskym v Bratislave, alebo adekvátny chemický rozbor pôdy vykonaný Výskumným ústavom pôdnej úrodnosti v Bratislave, prípadne iným akreditovaným agrolaboratóriom nie starší ako 2 roky
b) Charakteristika pôdnych pomerov s vyznačením honov a bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (z máp BPEJ alebo novších máp súhrnných projektov pozemkových úprav)
c) Zdroj (dodávatel') vápenatého hnojiva a parametre hnojiva (obsah účinnej zložky, jemnost' mletia)
d) Rozhodnutie štátnej skúšobne SKTC-107 (ÚKÚP Bratislava) o možnosti použitia vápenatého hnojiva pre pol'nohospodárske účely
e) Spôsob zabezpečenia realizácie vápnenia
f )Cenové relácie, týkajúce sa ceny vápenca, jeho dopravy, aplikácie a zapravenia do pôdy.

Postup výpočtu dávky vápenatého hnojiva

Vstupné údaje:
1. Pôdna reakcia: pHKCl = 4,9
2. Pôdny druh: stredne ťažká pôda
3. Rok vykonania chemického rozboru pôdy: v roku realizácie vápnenia
4. Druh plodiny: kukurica (Druh plodiny určuje vhodnost' aplikácie vápenatého hnojiva. Pod raž, ovos, zemiaky a ľan spravidla nevápnime).
5. Druh vápenatého hnojiva, ktory' použijeme na úpravu kyslej pôdnej reakacie a obsah účinných zložiek
Výpočet dávky vápenatého hnojiva:
1. Potrebu vápnenia (v tonách CaO.ha') zistíme v tabuľke 1, v stĺpci stredne t'ažká pôda pre hodnotu pHKCl 4,8 - 4,9 a predstavuje 4,2 t.
2. Množstvo vápenatého hnojiva (Ca0), ktoré možno aplikovat'v jednom roku na stredne t'ažkej pôde predstavuje 3,0 t.ha-'
3. Prepočet dávky 3,0 t v oxidovej forme na uhličitanovú: 3,0 x 1,79 = 5,37 t vápenca s obsahom 100 % CaC03. 4. Prepočet dávky 5,37 t na vápenec, ktorý bude použitý
na vápnenie (obsah CaC03 = 95 %): 5,37 : 0,95 = 5,65 t. 5.