Pretoze tieto zlozky prostredia (poda, voda, vzduch) su vzajomne prepojene, je aj ich vyskyt v zivotnom prostredi neobmedzeny. Chemicke faktory limituju zivot na Zemi. Medzi zivotne dolezite patri napr. voda, kyslik, uhlik, ziviny, stopove prvky a pod. Pocas evolucie sa clovek dlhodobo prisposoboval istej hladine chemickych latok v prostredi. Vplyv niektorych chemickych latok sa napriklad negativne prejavuje na kvalite zivota cloveka, napriklad v priemyselnych a mestskych oblastiach. Skodlive je najma posobenie chemickych latok na centralny nervovy system. Toxicke latky mozu sposobovat neurologicke poruchy, mozu narusat normalne spravanie cloveka a vyvolavat psychicke alternacie. Prekrocenie tejto hladiny toxickych chemickych latok ma negativny vplyv na celkovy zdravotny stav cloveka a na jeho psychiku. Tak napr. olovo v nadbytku sposobuje v tele mentalne zaostavanie, zhorsovanie pamati, unavu, poruchy spanku, zavrate, nizky tlak. Ortut posobi ako jed, sposobuje tazke psychicke poruchy. Kobalt vo vyssich koncentraciach vyvolava poruchy cinnosti srdcoveho svalu. Oxychinolin sposobuje pohybove a zrakove poruchy, ochrnutie, slepotu az smrt. Z dalsich latok su toxicke, napr. sirouhlik, jodovane a chlorovane uhlovodiky, bromidy, zluceniny argónu, zlata, manganu, oxid uholnaty atd. Senzibilita ludi na chemicke latky sa lisi u deti a dospelych, rovnako u muzov a zien. Casto sa zistuje negativny az toxicky vplyv istych chemikalii az po urcitom case (po kumulacii). Oneskorene sa napr. zistilo, ze 0,5 % hexachlóran v detskom zasype moze vyvolat vyrazne zmeny vo funkciach centralnej nervovej sustavy. Nebezpecenstvo mozu znamenat aj biotransformacie chemickej latky v organizme, kedy vysledny produkt moze byt toxickejsi ako povodna latka. Niektore chemicke latky ohrozuju cloveka nielen pri vysokych koncentraciach, ale aj ich stopove mnozstva. Ak je ludsky organizmus vystaveny trvalemu posobeniu malych mnozstiev chemikalii, mobilizuju sa v nom obranne imunitne mechanizmy, moze vznikat alergia alebo ine chronicke poruchy organovych systemov. Casto aj nadorove bujnenie buniek v kontaminovanych organoch. dalsi mozny vysledok je epidemiologicky, napr. pri skumani pocetnosti vyskytu roznych dusevnych poruch v rozncyh oblastiach a v roznych priemyselnych odvetviach. Preto na popud UNESCO sa dostava do popredia poziadavka ziskavat kompletne informacie o vplyve znecistenia prostredia chemickymi latkami a o ich dosledkoch na psychiku a socialne spravanie, cize zvysila sa aj poziadavka na rozvoj ekopsychológie, socialnej psychológie a na hygienu.