Azotobacter oxydans, ktorý medzi ne patrí, je schopný rozložiť nikotín v koncentrácii 0,2 % ako agens, pričom sa sám neznečistí. Kľúčovým enzýmom rozkladu je nikotínoxydáza. Rastliny môžu absorbovať škodliviny prostredníctvom koreňov: voda vniká transportným systémom do celej rastliny a unáša so sebou aj organické zlúčeniny vrátane škodlivín. Škodlivé látky môžu do rastliny vnikať aj prostredníctvom listov. Lipofilné škodliviny vnikajú povrchom rastlín, pretože koncové pletivá nezdrevnatených rastlinných častí - epidermis sú pokryté voskovou vrstvou a vosk má k týmto škodlivým zlúčeninám vysokú chemickú afinitu. Škodliviny sa prijímaním ešte nedetoxikujú, musia byť naviac z prostredia odstránené. Toxická látka sa zneškodní najskôr vtedy, keď je zabudovaná do asimilačných procesov rastliny
a vydychávaním vo forme CO2 a H2O (http://www.rrz.uni-koeln.de, 1999). Wolverton zistil, že po určitej časovej perióde testované rastliny podstatne znižovali hladiny aspoň jedného z toxínov, niektoré aj viac. Už po 24-hodinách Philodendron (filodendrody), Chlorophytum comosum (zelenec chochlatý) a Scindapsus aureus (potosovec zlatý) odstránili 80 % formaldehydových molekúl. Medzi ďalšie dobré detoxikátory patria Dracaena massangeana (dracéna), Spathiphyllum (lopatkovec). Kvitnúce rastliny ako Gerbera a Chrysanthemum boli účinné viac pri odstraňovaní benzénu. (V tabuľkách č. 4 a 5 sú zatriedené izbové rastliny do 2 kategórií, podľa schopnosti detoxikovať konktrétny druh škodlivej látky,
v tabuľke č. 6 je uvedená vhodnosť (nevhodnosť) izbových rastlín do kuchýň s výskytom plynových sporákov na základe ich tolerantnosti k plynovým výparom (Longman, 1994), pozri prílohu Enviromagazínu, str. 6). Weidnerove výsledky pokusov dokazujú, že aj pri veľmi malých koncentráciách vo vzduchu je formaldehyd veľmi dobre prijímaný listami, nie však koreňmi rastlín. Kutikula ich obsahuje veľmi málo. Asi 90 % uhlíka C14 zo značeného formaldehydu sa po 1 - 2 dňoch objavuje v cukornatej frakcii. Škodlivina bola detoxikovaná premenou látok v rastline. Transport značenej zmenenej zlúčeniny z listov do stonky a koreňov je spojený s metabolickými pochodmi, ktoré prebiehajú len na svetle, keď rastlina fotosyntetizuje. Biologický rozklad formaldehydu prostredníctvom pôdy však spočíva skoro úplne na mikróboch. Štúdium baktérií phyllum, vysoko aktívnych v rozklade formaldehydu, preukázalo
u Pseudomonas putida špeciálnu aktivitu 50-krát vyššiu, než majú rastlinné enzýmy. U dobre zakorenených rastlín je rýchlosť rozkladu formaldehydu v korelácii so zvyšujúcim stupňom rozmnožovania baktérií.