V absorbcii nikotínu sa Ficus (figovník) a Scindapsus výrazne líšia. Ficus neabsorbuje nikotín v merateľnom množstve ani listami, ani koreňmi. Scindapsus aureus ho intenzívnejšie absorbuje koreňmi. Absorbovaný nikotín je transportovaný počas niekoľko dní do listov, kde sa ukladá v závislosti od ich veku. V mladších, rýchle rastúcich listoch môže koncentrácia nikotínu vzrásť až na 20 - 30 mg/g sušiny. Pre porovnanie: priemerný obsah nikotínu v rastlinách tabaku je 9 mg/g sušiny. Merania ukázali, že vo vakuolách listov nedochádza k žiadnej jeho premene, nanajvýš sa tvoria tzv. konjugované radikály. Na rozdiel od formaldehydu sa nikotín nestáva súčasťou rastlinnej hmoty. Absorbcia nikotínu prieduchmi do listov je len nepatrná. K oveľa vyššej absorbcii nikotínu dochádza, keď je prijímaný kutikulou. Výskum Dr. Billa Wolvertona a taktiež Dr. Weidnera ukázali, že žijúce, zelené a kvitnúce rastliny môžu odstrániť niektoré toxické látky zo vzduchu v interiéroch. Pritom treba brať do úvahy celkový komplex spolupôsobiacich faktorov - druh izbovej rastliny, jej koreňový systém a druh pôdnych baktérií vyskytujúcich sa v rizosfénej oblasti rastlín, ktoré na tento proces pôsobia. Wolverton zostavil rebríček 10 TOP ekorastlín, ktoré by rozhodne nemali chýbať v našich domácnostiach: 1. Chamaedorea seifritzii (chamédorea), 2. Aglaonema modestum (aglaonéma), 3. Hedera helix (brečtan), 4. Gerbera jamesonii, 5. Dracaena´janet craig´ (dracéna), 6. Dracaena marginata, 7. Dracaena massangeana, 8. Sansevieria laurentii (sansevieria), 9. Chrysanthemum morifolium, 10. Spathiphyllum´mauna loa´ (lopatkovec). Okrem toho uvedený autor odporúča použiť minimálne 1 rastlinu na 10 m2, kombinovať rôzne druhy izbových rastlín (každý druh je schopný detoxikovať rozdielne toxíny). Uvedené druhy sú vhodné najmä do novozariadených a modernizovaných bytov, kancelárií a spoločenských miestností.

Procesy v spoločenstve sa menia v takom rozsahu, že nastane výrazná zmena štruktúry spoločenstva. Procesy v spoločenstve môžu byť abiotické (napr. požiare, zaplavenie, zmenené hydrologické pomery, salinita, prísun živín) alebo biotické (napr. opeľovače, rozširovatelia semien, narušenie pôdy stavovcami, ktoré ovplyvňuje klíčenie rastlín). Tento bod upozorňuje na význam ekologických procesov pri udržiavaní ekologického spoločenstva, napr. režimu požiarov, záplav, cyklónov, a na to, že narušenie týchto procesov môže viesť k ústupu ekologického spoločenstva.