Medzi najčastejšie motívy môžeme vyčleniť tieto:

- motivácia fyzická (prianie fyzického uspokojenia, fyzické uvoľnenie, odstránenie fyzických problémov, prianie získať viac energie, udržať si fyzickú kondíciu)
- motivácia senzorická (prianie stimulovať zrak, sluch, hmat, chuť, potreba zmyslovo-sexuálnej orientácie)
- motivácia emociálna (uvoľnenie od psychickej bolesti, pokus riešiť osobné komplikácie, uvoľnenie od zlej nálady, zníženie úzkosti, emocionálna relaxácia)
- motivácia interpersonálna (medziľudská: prianie preniknúť interpersonálnymi bariérami, získať uznanie od rovesníkov, komunikovaťs nimi, vzdorovať autorite, uvoľniť interpersonálne bariéry, rozpustiť interpersonálnu závislosť)
- motivácia sociálna (potreba presadiť sociálne zmeny, identifikovať sa s určitou subkultúrou, únik od obťažných až neznesiteľných podmienok života, potreba meniť spoločenské vedomie)
- motivácia politická (identifikovať sa so skupinami protestujúcich, meniť drogovú legislatívu, nedodržiavať spoločenské pravidlá) - motivácia intelektuálna (uniknúť nude, dosiahnuť intelektuálnu kurióznosť, riešiť umelé problémy, produkovať originálne svetové idey, skúmať svoje vlastné vedomie a podvedomie)
- motivácia kreatívne-estetická (vylepšiť umeleckú tvorbu, priniesť niečo originálne, zvýšiť pôžitok z umenia, ovplyvniť a rozšíriť predstavivosť)

Dôležitú úlohu pri vzniku drogovej závislosti má ďalší činiteľ - prostredie. Prioritnú úlohu tu zohráva rodina. Dieťa a mladý človek, ktorý odmala vidí okolo seba, u svojich najbližších pravidelnú konzumáciu cigariet, alkoholu a liekov, môže postupne získať dojem, že ide o bežné, neškodné alebo spoločensky nevyhnutné, či prospešné javy. Rodina môže mať negatívny vplyv aj z iného aspektu. Nesamostatní mladí ľudia, fotmovaní nesprávnou výchovou alebo deti vychovávane v neharmonických rodinných pomeroch sa môžu ľahšie dostať do ťažkostí, ktoré budú chcieť riešiť drogou.

Sociálne veľmi významnú úlohu pri vzniku drogových závislostí zohráva partia, zložená z jedincov v približne rovnakom veku, ktorí prichádzajú do styku s drogou na večierkoch, diskotékach, vychádzkach z kasárni, na študentských internátoch a ubytovniach, alebo ide o skupiny starších užívateľov návykových látok (fajčiar na pracovisku, v miestnej reštaurácii a pod.). Z hľadiska toxikománií nepochybne existujú aj rizikové povolania či zamestnania, ako napríklad pracovníci v zdravotníctve (ľahký prístup k droge), umelci (potreba inšpirácie a originality), hudobníci v nočných podnikoch (možnosť častejšieho kontaktu s drogou), vodiči, študenti, letci (potreba udržať si zvýšenú pracovnú výkonnosť), vojaci (časté celodenné zmeny a dozorné a strážne služby).

Spomenuté faktory sa na vzniku závislosti nezúčastňujú oddelene, samostatne, ale skôr v kombináciach. Súhrou dispozičných faktorov osobnosti a okolia vzniká toxikománia u niektorých ľudí s problémami v manželstve, v zamestnaní, s finančnými ťažkosťami.

Zložitá je neraz analýza vzniku závislosti u človeka postihnutého stratou blízkej osoby, závažným ochorením alebo problémami v citovej a sexuálnej sfére.

Mechanizmy vzniku drogovej závislosti:

V situácii užitia drogy a subjektívne príjemného prežitia jej účinkov je pre vznik drogovej závislosti dôležitá prítomnosť priebehových mechanizmov:

- vznik a opakovanie situácii, v ktorých sa podarilo dosiahnuť účinok a uspokojenie pomocou drogy
- neprítomnosť iných dostupných alternatív pri riešení situácii
Rozhodujúcimi prvkami v dynamike vývoja závislosti sú dva mechanizmy, typicky sa meniace v jednotlivých etapách vývoja. Sú to tolerancia a kontrola. Ľudský organizmus reaguje typicky na určitú hladinu návykovej látky. Pri opakujúcom sa príjme látky je na dosiahnutie určitej typickej reakcie potrebné stále väčšie množstvo. Tolerancia organizmu sa mení vplyvom drogy a je vo svojom stúpajucom trende typickým prejavom prispôsobovania telesného metabolizmu novej látke.