Príčiny, mechanizmy a vznik drogovej závislosti

Droga je využívana pre jej schponosť doplniť chýbajúcu možnosť uvoľnenia, predstavivosti, prežívania eufórie, extázy. Droga vedie k pocitu zvýšených schopností a dáva možnosť existencie nad osobnými limitmi. Tento stav, táto možnosť postupne napĺňajú životné snaženie človeka, jeho voľný čas, záujmy a aktivitu.

Faktory vedúce k vzniku závislosti

Základné faktory, podieľajúce sa na vzniku a priebehu drogovej závislosti sú:

- genetická transmisia (prenos)
- biochemické zvláštnosti organizmu
- osobnostné štruktúry užívateľa
- prostredie a tolerantné postoje spoločnosti
- droga a jej dostupnosť
- podnet - štartér

Tieto faktory môžeme zhrnúť do trojuholníka vzájomných väzieb a podmienenosti medzi:

- drogou = farmakologické faktory
- človekom = somatické a psychické faktory
- prostredím = enviromentálne faktory

Dôležitým faktorom v procese vývoja drogovej závislosti je sám človek v zmysle
fyzickom a psychickom. V odbornej literatúre sa opisuje mnoho typov osobností, ktoré sú náchylné na toxikomániu. Tak, ako sa nedá vopred vylúčiť možnosť vzniku toxikomámie, nemožno nikoho vopred predurčuť za toxikomana. Medzi toxikomanmi však často nachádzme osobnosti nedisciplinované (nedokážu odolať droge), nesebaisté (drogou potlačujú zábrany, obavy, trému), neurotické (drogou zmierňujú nervovo podmienené ťažkosti. Často sú to však ľudia nenápadní, "normálni". Dôležitou súčasťou a podmienkou pre vznik závislosti je motivácia človeka, vedúca k zneužívaniu drogy.

Medzi najčastejšie motívy môžeme vyčleniť tieto:

- motivácia fyzická (prianie fyzického uspokojenia, fyzické uvoľnenie, odstránenie fyzických problémov, prianie získať viac energie, udržať si fyzickú kondíciu)
- motivácia senzorická (prianie stimulovať zrak, sluch, hmat, chuť, potreba zmyslovo-sexuálnej orientácie)
- motivácia emociálna (uvoľnenie od psychickej bolesti, pokus riešiť osobné komplikácie, uvoľnenie od zlej nálady, zníženie úzkosti, emocionálna relaxácia)
- motivácia interpersonálna (medziľudská: prianie preniknúť interpersonálnymi bariérami, získať uznanie od rovesníkov, komunikovaťs nimi, vzdorovať autorite, uvoľniť interpersonálne bariéry, rozpustiť interpersonálnu závislosť)
- motivácia sociálna (potreba presadiť sociálne zmeny, identifikovať sa s určitou subkultúrou, únik od obťažných až neznesiteľných podmienok života, potreba meniť spoločenské vedomie)
- motivácia politická (identifikovať sa so skupinami protestujúcich, meniť drogovú legislatívu, nedodržiavať spoločenské pravidlá) - motivácia intelektuálna (uniknúť nude, dosiahnuť intelektuálnu kurióznosť, riešiť umelé problémy, produkovať originálne svetové idey, skúmať svoje vlastné vedomie a podvedomie)
- motivácia kreatívne-estetická (vylepšiť umeleckú tvorbu, priniesť niečo originálne, zvýšiť pôžitok z umenia, ovplyvniť a rozšíriť predstavivosť)

Dôležitú úlohu pri vzniku drogovej závislosti má ďalší činiteľ - prostredie. Prioritnú úlohu tu zohráva rodina. Dieťa a mladý človek, ktorý odmala vidí okolo seba, u svojich najbližších pravidelnú konzumáciu cigariet, alkoholu a liekov, môže postupne získať dojem, že ide o bežné, neškodné alebo spoločensky nevyhnutné, či prospešné javy. Rodina môže mať negatívny vplyv aj z iného aspektu. Nesamostatní mladí ľudia, fotmovaní nesprávnou výchovou alebo deti vychovávane v neharmonických rodinných pomeroch sa môžu ľahšie dostať do ťažkostí, ktoré budú chcieť riešiť drogou.

Sociálne veľmi významnú úlohu pri vzniku drogových závislostí zohráva partia, zložená z jedincov v približne rovnakom veku, ktorí prichádzajú do styku s drogou na večierkoch, diskotékach, vychádzkach z kasárni, na študentských internátoch a ubytovniach, alebo ide o skupiny starších užívateľov návykových látok (fajčiar na pracovisku, v miestnej reštaurácii a pod.). Z hľadiska toxikománií nepochybne existujú aj rizikové povolania či zamestnania, ako napríklad pracovníci v zdravotníctve (ľahký prístup k droge), umelci (potreba inšpirácie a originality), hudobníci v nočných podnikoch (možnosť častejšieho kontaktu s drogou), vodiči, študenti, letci (potreba udržať si zvýšenú pracovnú výkonnosť), vojaci (časté celodenné zmeny a dozorné a strážne služby).

Spomenuté faktory sa na vzniku závislosti nezúčastňujú oddelene, samostatne, ale skôr v kombináciach. Súhrou dispozičných faktorov osobnosti a okolia vzniká toxikománia u niektorých ľudí s problémami v manželstve, v zamestnaní, s finančnými ťažkosťami.

Zložitá je neraz analýza vzniku závislosti u človeka postihnutého stratou blízkej osoby, závažným ochorením alebo problémami v citovej a sexuálnej sfére.

Mechanizmy vzniku drogovej závislosti:

V situácii užitia drogy a subjektívne príjemného prežitia jej účinkov je pre vznik drogovej závislosti dôležitá prítomnosť priebehových mechanizmov:

- vznik a opakovanie situácii, v ktorých sa podarilo dosiahnuť účinok a uspokojenie pomocou drogy
- neprítomnosť iných dostupných alternatív pri riešení situácii
Rozhodujúcimi prvkami v dynamike vývoja závislosti sú dva mechanizmy, typicky sa meniace v jednotlivých etapách vývoja. Sú to tolerancia a kontrola. Ľudský organizmus reaguje typicky na určitú hladinu návykovej látky. Pri opakujúcom sa príjme látky je na dosiahnutie určitej typickej reakcie potrebné stále väčšie množstvo. Tolerancia organizmu sa mení vplyvom drogy a je vo svojom stúpajucom trende typickým prejavom prispôsobovania telesného metabolizmu novej látke.

Postupne môže organizmus tolerovať také množstvo látky, ktoré by pre neho na začiatku znamenalo ohrozenie života. Tolerancia sa v terminálnom (konečnom) štádiu opäť znižuje, ale do počiatočnej úrovne sa už nevracia. Kontrola je schopnosť kriticky a reálne vyhodnocovať situáciu z hľadiska potrieb a povinností osobných a spoločenských. Túto schopnosť ovplyvňuje alkohol už pri hladine 0,4 - 0,6 promile alkoholu v krvi. Pri iných drogách sú hladiny individuálne odlišné a menej spoľahlivé pri určení dávok. Pri vyšších dávkach návykovej látky v organizme dochádza ku zmenám v psychických procesoch a ku zmene kontroly. Táto zmena sa postupne prehlbuje a kontrola sa stáva menej spoľahlivou. Interakcia medzi zmenenou kontrolou a zvýšenou toleranciou vedie k nutnosti trvalého zrieknutia sa drogy. Zmena v kontrole tvorí podstatu poruchy organizmu a chorobného stavu bez možností vyliečenia, možné je dosiahnuť len uzdravenie bez odstránienia základnej poruchy. Vytvára sa tak skutočne a veľmi výstižne podriadený vzťah človeka k droge, ktorý ho núti v ťažkých prípadoch žiť od jednej dávky k druhej a získavať drogu akýmkoľvek spôsobom.Tieto fakty spolu s presvedčením, že chorobný stav je možné prekonať vôľou postihnutého, vedú človeka k márnemu, dopredu prehratému súboju, končiaceho v terminálnom štádiu a bez liečby, prípadne i smrťou.

Etapy vývoja drogovej závislosti

Celkovo môžeme vo vývoji drogovej závislosti kategorizovať tieto vývojové etapy choroby :

- iniciálna - počiatočná etapa: štádium experimentovania, prvokontakt, nepravidelný konzum drogy, prijatie modelu drogy a drogovej spoločnosti
- prodromálna - varovná etapa: štádium zaujatia drogou - ravidelná konzumácia, objavenie eufórie a zmeny nálad, rozvoj drogového myslenia a vedomého ovplyvňovania organizmu drogou
- kruciálna - etapa rozvoja: dochádza k postupnému rozvoju závislosti (psychickej i fyzickej), zmenená tolerancia a kontrola užívanai, pri vysadení drogy sa vyskytujú abstinenčné príznaky. Nastáva zmena životného štýlu v prospech drogy, nárast problémov a konfliktov, ospravedlňovanie a ochraňovanie drogy.
- terminálna - konečná etapa: vyznačuje sa absolútnou podriadenosťou osoby droge, poškodenie psychických a fyzických funkcií, vznik trvalých následkov, devastácia osobnosti a likvidácia predchadzajúcich vzťahov a väzieb
Chorobná závislosť od drogy a sústredenosť na ňu a na jej získavanie zapríčiní časom trvalú a dramatickú stratu záujmu o vlastný organizmus, telesnú hygienu, zníži sa starostlivosť o zovňajšok, zanedbáva sa výživa a správna životospráva.

Stráca sa záujem o rodinu, prácu a ďaľšie pozitívne životné hodnoty. Citový život sa ochudobňuje. Dôsledkom sú krízy a rozvrat v rodine, ťažkostí v zamestnaní, až po jeho stratu, zostup na spoločenskom rebríčku, existencia na periférii sociálneho a kultúrneho života, clekový úpadok osobnosti. Vplyvom jednotlivý ch faktorov a ich koexistenciou sa tak postupne človek dostáva do bludného kruhu závislosti, cesta späť je zložitá a bolestivá a postihnutý má neraz pocit, že nie je kam a prečo sa vrátiť. Kruh závislosti sa uzavrel.