Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Tkanivá a bunky
Dátum pridania: | 02.01.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Smajlik | ||
Jazyk: | Počet slov: | 680 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 2.7 |
Priemerná známka: | 3.00 | Rýchle čítanie: | 4m 30s |
Pomalé čítanie: | 6m 45s |
Pre život bunky majú veľký význam, pretože sú výrobňami bunkových bielkovín.
Medzi organely patrí aj Golgiho aparát., ktorý zabezpečuje výrobu sacharidov a ich spojenie s bielkovinami, ďalej mitochondrie, v ktorých sa uvoľňuje energia potrebná pre život a trubičkové útvary mikrotubuly, ktoré prevdepodobne ovplyvňujú pohyb v bunke. Pre ich vznik má značný význam centrozóm, ktorý je voľne uložený v cytoplazme a má dôležitú fynkciu pri delení bunky. Medzi organely patria i lyzozómy. Obsahujú veľmi účinné chcemické látky, ktoré rozkladajú živú hmotu. Jadro vykonáva funkciu riadiaceho orgánu bunky. Je nositeľom dedičných vlastností. Má vlastú, výberovo priepustnú membránu. Obsahuje chromozómy a jadierko, prípadne viac jadierok. Chromozómy sú stavebné zložky jadra. Je v nich jedna z jadrových kyselín - kyselina deoxyribonukleová (DNA). Jadierko obsahuje druhú kyselinu jadra - kyselina rinonuklová (RNA). Každý živý organizmus odovzdá svojmu potomstvu súbor imfotmácii, ktoré určujú jeho základné tvarové, funkčné a biochemické vlastnosti. Základnými jednotkami dedičnosti sú gény. Nachádzajú sa v chromozómoch. Počet chromozómov v ľudskej bunke je konštantný - 46. Uložené sú v pároch. Sóbor obsahuje 22 párov obyčajných a jeden pár pohlavných chromozómov. Obyčajné chromozómy sú nositeľmi najrozličnejší dedičných vlastností (napr. farba vlasov, očí a pod.)
Všetky teleové bunky sa tvoria delením oplodneného vajíčka - zygoty ktorá vzniká splynutím mužskej a ženskej pohlavnej bunky. Preto je v pohlavnych bunkách iba po 23 chromozómov. Tkanivo je oveľa zložitejšou jednotkou živej hmoty než bunky. Je to organizácia veľkého množstava rovnakých buniek spojených medzibunkovou hmotou, ktorú tvorí prevažne tkanivový mok, niekedy beztvarí gélinokedy sieť vlákien. Podľa špecializácie buniek sa tkanivá delia na 4 základné druhy:
1. výstelkové (epitelové) tkanivo - tvorí povrchovú vrstvu kože, slizníc, dutín a trubíc v tele. Podľa funkcie sa delí na žľazový, krycí, vystielejúci, vstrebávajúci, zmyslový a zárodkový epitel.
2. spojivové (podporné) tkanivo - zahrňuje väčší počet tkanív, ktoré maju navzájom spájať iné tkanivá (napr. sval a kosť), utvárať oobaly pre orgány a byť oporou pre celé telo (popri vezive, chrupke a kosti sa k spojivovému tkanivu priraďuje aj krv).
3. svalové tkanivo - tvoria ho svalové bunky, ktoré majú schoposť skracovať sa (pre vláknitý tvar sa často označujú ako svalové vlákna), svalové tkanivo sa rozdeľuje na hladké a priečne pruhované svalstvo
4. nervové tkanivo - tvoria ho nervové bunky s výbežkami (neuróny), podporné bunky s výbežkami (neuroglia), cievy a väzivo, úlohou nervových buniek je prenášať správy a podnety so zmyslových buniek do nervoých ústredí, spracúvať ich, ukladať do pamäti a vodiť pokyny pre výkonné orgány.