Tkanivá a bunky

Ľudské telo sa skladá z rôznych, navzájom spojených stavebných jednotiek. Je to živá formma hmoty, pozostávajúca asi z 30 bliónov buniek. Na najnižšom stupni stavebnej organizácie je chemická látka a jej zlúčeniny potrebné pre život. Skladajú sa z atómov, ktoré sú pospájané chemickými väzbami. Spojením chemických látok sa stavebná organizácia dostáva na vyšší bunkový stupeň. Bunky sú základnou stavebnou a funkčnou jednotkou organizmu. Spojením buniek vznikajú tkanivá. Sú to vlastne skupiny buniek, navzájom spojených špecifickou funkciou. Na rôznych miestach organizmu sa tkanivá spájajú a vytvárajú orgán. Orgány sú skupiny dvoch či viacerých tkanív, ktoré uskutočňujú rovnakú funkciu. Vzájomné funkčné spojenie orgánov, s rovnakou alebo blízkou, bezprostredne nadväznou funkciou tvorí ďalší stavebný stupeň - sústavu. Všetky sústavy navzájom tvoria organizmus, čiže ľudské telo. Bunka je najjednoduchšou stavebnou a funkčnou jednotkou živej hmoty. Môže udržiavať samostatný život a rozmnožovať sa. Tvar buniek nie je jednotný, úzko súisí s ich funkciou. Svalová bunka má napríklad vretenovitý tvar a nervová hviezdicový. Bunky sa dajú pozorovať pod mikroskopom. Voľným okom vidieť utvary dlhé aspoň deatinu milimetra. Mikroskopom možno rozoznať i 500 ráz menšie útvary a elektrónovým mikroskopom dokonca i útvary dosahujúce len miliontinu milimetra. Bunku tvoria tri hlavné zložky: bunková membrána, polotekutá cytoplazma a jadro. Bunková membrána oddeľuje bunku od iných buniek a od medzibunkovej tekutiny, ktorá tvorí prirodzené prostredie každej bunky. Cez membránu prechádazjú všetky potrebné látky do vnútra bunky a odpadové látky zasa z nej. Bunková membrána je pre niektoré látky neprekonateľnou prekážkou, iné prepúšťa ľahko. Táto vlastnosť bunkových membrán sa označuje ako výberová priepustnosť (selektívna permeabilita) Cytoplazma je všetka hmota medzi bunkovou membránou a jadrom. Patrí k nej vnútrobunková tekutina a veľké množstvo menších útvarou - organel. Organely sa ddajú pozorovať mikroskopom. Jednou z ich súčastí je endoplazmatické ratikulum. Opatrené je drobnými gulôčkovými utvarmi - ribozómami. Ribozómy sa v bunke vyskytujú aj samostatne.

Pre život bunky majú veľký význam, pretože sú výrobňami bunkových bielkovín.
Medzi organely patrí aj Golgiho aparát., ktorý zabezpečuje výrobu sacharidov a ich spojenie s bielkovinami, ďalej mitochondrie, v ktorých sa uvoľňuje energia potrebná pre život a trubičkové útvary mikrotubuly, ktoré prevdepodobne ovplyvňujú pohyb v bunke. Pre ich vznik má značný význam centrozóm, ktorý je voľne uložený v cytoplazme a má dôležitú fynkciu pri delení bunky. Medzi organely patria i lyzozómy. Obsahujú veľmi účinné chcemické látky, ktoré rozkladajú živú hmotu. Jadro vykonáva funkciu riadiaceho orgánu bunky. Je nositeľom dedičných vlastností. Má vlastú, výberovo priepustnú membránu. Obsahuje chromozómy a jadierko, prípadne viac jadierok. Chromozómy sú stavebné zložky jadra. Je v nich jedna z jadrových kyselín - kyselina deoxyribonukleová (DNA). Jadierko obsahuje druhú kyselinu jadra - kyselina rinonuklová (RNA). Každý živý organizmus odovzdá svojmu potomstvu súbor imfotmácii, ktoré určujú jeho základné tvarové, funkčné a biochemické vlastnosti. Základnými jednotkami dedičnosti sú gény. Nachádzajú sa v chromozómoch. Počet chromozómov v ľudskej bunke je konštantný - 46. Uložené sú v pároch. Sóbor obsahuje 22 párov obyčajných a jeden pár pohlavných chromozómov. Obyčajné chromozómy sú nositeľmi najrozličnejší dedičných vlastností (napr. farba vlasov, očí a pod.)
Všetky teleové bunky sa tvoria delením oplodneného vajíčka - zygoty ktorá vzniká splynutím mužskej a ženskej pohlavnej bunky. Preto je v pohlavnych bunkách iba po 23 chromozómov. Tkanivo je oveľa zložitejšou jednotkou živej hmoty než bunky. Je to organizácia veľkého množstava rovnakých buniek spojených medzibunkovou hmotou, ktorú tvorí prevažne tkanivový mok, niekedy beztvarí gélinokedy sieť vlákien. Podľa špecializácie buniek sa tkanivá delia na 4 základné druhy:
1. výstelkové (epitelové) tkanivo - tvorí povrchovú vrstvu kože, slizníc, dutín a trubíc v tele. Podľa funkcie sa delí na žľazový, krycí, vystielejúci, vstrebávajúci, zmyslový a zárodkový epitel.
2. spojivové (podporné) tkanivo - zahrňuje väčší počet tkanív, ktoré maju navzájom spájať iné tkanivá (napr. sval a kosť), utvárať oobaly pre orgány a byť oporou pre celé telo (popri vezive, chrupke a kosti sa k spojivovému tkanivu priraďuje aj krv).
3. svalové tkanivo - tvoria ho svalové bunky, ktoré majú schoposť skracovať sa (pre vláknitý tvar sa často označujú ako svalové vlákna), svalové tkanivo sa rozdeľuje na hladké a priečne pruhované svalstvo
4. nervové tkanivo - tvoria ho nervové bunky s výbežkami (neuróny), podporné bunky s výbežkami (neuroglia), cievy a väzivo, úlohou nervových buniek je prenášať správy a podnety so zmyslových buniek do nervoých ústredí, spracúvať ich, ukladať do pamäti a vodiť pokyny pre výkonné orgány.