V mori žije množstvo rôznych skupín živočíchov:
Zooplanktón: Vznášajúce sa malé živočíchy; vajíčka a larvy rýb a krabov.
Červy: Mäsožravé alebo všežravé červy zahŕňajú ploské červy a obrúčkavce.
Mechúrniky: Z morských živočíchov sem patria morské sasanky a medúzy.
Mäkkýše: Patria sem lastúrniky, ulitníky, sépie a chobotnice.
Kôrovce: Kraby, homáre, garnely, fúzonôžky a veslonôžky patria do tejto skupiny.
Ostnokožce: Do tejto skupiny patria morské hviezdovky, ježovky, ľaliovky, a morské uhorky.
Kruhoústnice: Mihule a sliznatky sú primitívne ryby, ktoré nemajú čeľuste.
Chrupavkovité ryby: Žraloky a raje majú chrupavkovitú a nie kostenú kostru.
Kostnaté ryby: Väčšina rýb - asi 90% - má kostru z kostnej hmoty.
Plazy: Šupinaté a studenokrvné morské hady a morské krokodíly dýchajú vzduch.
Cicavce: Teplokrvné veľryby a tulene dýchajúce vzduch sú cicavce.

2. Život v rôznych hĺbkach

Svetové moria sú v neustálom pohybe. Vtekajú jedno do druhého a sú ovplyvňované otáčaním Zeme. Ovplyvňuje ich aj príťažlivosť Mesiaca, vyvolávajúca príliv a odliv. Mnohé morské živočíchy sa prispôsobili zmenám prúdenia vody a ich život sa mení s prílivom a odlivom. Priemerná hĺbka mora je 3 790 m. Pobrežné vody sú často plytké, no otvorené oce-ány môžu byť veľmi hlboké. Niektoré živočíchy žijú v pobrežnom pásme, kým iné prežívajú v otvorenom oceáne. Niektoré sa musia vynoriť, aby sa nadýchli vzduchu. Iné zísakvajú životodarný kyslík z vody. Preto rozdeľujeme morský život do rozlič-ných pásiem. 2.1. Plytčiny

More pri hladine získava teplo a svetlo zo Slnka. Žijú tu malé rastliny a živočíchy, ktoré sú zase požierané inými. Pri hladine žijúce ryby majú často striebristé bruchá a pri útoku na ne ich zospodu oproti Slnku možno ťažko rozpoznať. Najrozšírenejšími živočíchmi v tejto oblasti sú:
Medúza mechúrová: Tento druh medúzy má viac ako pol milióna pŕhlivých buniek. Ak sa jej chápadlá dotknú ryby, napríklad sleďa, vystrelia z nich jemné ostne a uvoľní sa jed. Medúza má dosť jedu aj na usmrtenie koristi aj na ohrozenie ľudského života.
Tzv. lietajúce ryby: Sú to väčšinou kostnaté ryby. Majú zväčšené plutvy, ktoré slú-žia ako krídla a umožňujú im vzlietnuť nad zvlnenú vodnú hladinu. Táto schopnosť „lietať“ sa vyvinula preto, aby mohli ryby uniknúť dravcom. Živia sa nimi najmä me-čiarovité ryby. Žralok útesový: Žraloky plávajú v moriach už 500 miliónov rokov. Majú zuby v niekoľkých radoch, pričom, keď sa chystajú zaútočiť na korisť, sa nový rad ostrých zubov posúva v čeľusti dopredu a nahradzuje staré, už opotrebované zuby. Žraloka útesového možno nájsť v tropických lagúnach. Má sivú farbu a dosahuje dĺžku až 2,5 m. Sliedi za korisťou a pláva pomedzi koraly. Sivý útesový žralok dokáže zaútočiť aj na ľudí, no nestáva sa to často.
Chobotnice: Jestvuje 150 druhov chobotníc a mnohé z nich žijú v teplých tropických moriach. Najväčšie z nich nachádzame v severnej časti Tichého oceánu. Vystreté chápadlá niektorých majú dĺžku až 7 m, telo viac než 3,5 m. Najjedovatejšia a naj-smrteľnejšia zo všetkých je malá chobotnica s modrými krúžkami. Žije v Tichom oce-áne a pri pobreží Austrálie. Pri pohryzení vylučuje smrtiaci jed, pôsobiaci na ľudský nervový systém. Chobotnice sú najinteligentnejšie zo všetkých mäkkýšov.
Manta dvojrohá: Táto obrovská ryba je pre človeka neškodná. Živí sa malými ryb-kami a planktónom.