Bobry sa už od mala často „rozprávajú“ , indiáni im hovorili malí hovoriaci bratia.
Bobry žijú so svojimi rodičmi dva roky a na jar tretieho odchádzajú založiť si vlastnú rodinu. Väčšinou odíde aspoň 20 km, ale známy je aj bobor ktorý prešiel až 250 km. Bobry ako také sa dožívajú 15 až 20 rokov, no jeden sa vraj dožil 24 rokov.

Biotop

V minulosti bobry obývali takmer celú severnú Ameriku, Európu a strednú Áziu. Dnes žijú v Nórsku a ostrovčekovito v Rusku. V Amerike vďaka ekologickým aktivitám takmer tak ako v minulosti, ale z 24 poddruhov zostal iba jeden. Vďaka jeho priehradám sa znižuje percento povodní a zvyšuje sa hladina podzemnej vody, čím sa zvyšuje hojnosť zelene v okolí. V niektorých lesoch si robí čistinky na ktorých sa potom zdržiavajú mnohé druhy zvierat. Za niekoľko generácií sa jeho nádrže napĺňajú naplaveninami a premieňajú sa na bohaté pastviská.
Bobry svojou činnosťou (spomaľovaním toku riek) podporujú život planktónu, čím podporujú pstruhov a tým zas rybožravcov. Ryby tiež podporujú aj tým že spomalené rieky sa v lete viac prehrievajú.
Bobor je korisťou pre vlkov, ale niekedy aj medveďov či rysov. No nieje ho ľahké chytiť, zdržiava sa čo najbližšie pri priehrade a k tomu má silné hryzáky. No jeho najväčším nepriateľom zostane človek. „Viva ľudstvo“

Keďže bol bobor považovaný za rybu mohol sa jesť aj cez kresťanský pôst. No kožušina ho priviedla ku skaze. Napr. v roku 1638 anglický parlament zakázal používať iné ako bobrie čiapky. Trvalo to asi 200 rokov. Anglicko malo neoficiálne preteky s Francúzskom kto bude mať väčší podiel na trhu s bobrou kožušinou. Dnes sa uloví v USA „iba“ 200 000 a v Kanade 600 000 bobrov ročne.