Bobor (Castor)

Pôvod

Prvé kostry bobrov majú približne 32 mil. rokov. Doteraz vedci určili 22 rodov bobrov, z toho niektoré boli veľké asi ako medveď a vážili 200 až 300 kg. Bobry aké poznáme dnes sa vyvinuli asi pred 7 mil. rokmi. Teraz je najväčším myšotvarým cicavcom na severnej pologule a váži okolo 30 kg.
Poznáme dva žijúce rody bobrov, sú to bobor eurázijský a severoamerický.

Činnosť

Stavajú si príbytky, ktoré vyzerajú iba ako kopa blatového dreva, ale pod tým sú ešte kamene. Vo vnútri majú lôžka na odpočinok, miesto kde si sušia srsť a vetrací otvor. Do tohoto domca sa vchádza podvodným vchodom, ktorý môže mať až 10m. Výška umelej nory býva aj 2m a priemer základne pod vodou aj 12,5m.
Hrádze si stavajú na prirodzených prekážkach vody, napr. veľkých kameňoch. Najprv prinesú veľké konáre alebo malé kmene, nimi skrížia vode cestu. Potom prinášajú mnoho menších a všetko zavŕšia blatom. Priemerne dlhá hrádza má 22,7 m ale niektoré majú až 600m.
Hrádze majú dve poslania. Po prvé: bobry si potravu ukladajú vo vode a to tak hlboko aby neboli v lade. Po druhé: aby bol vchod do bytu stále pod vodou.

Bobrie telo

Bobor ako vodný živočích je perfektne prispôsobený na život pod vodou. Vydrží tam až 15 minút. V zime sa pohybuje vo vode s teplotou okolo bodu mrazu. S jeho malým telom dokáže pod vodou preplávať až 750m. Jeho typicky plochý chvost používa na prudké zrýchlenie. V ušiach a nose má chlopne proti vode a na očiach ma membránu ktorú môže na suchu stiahnuť. Jeho hydrodynamické telo je pre vodu to najlepšie spomedzi myšotvarých cicavcov.

Jedálniček

Celý rok žerie stromy, obľubuje najmä kôru. Keď je z čoho ochutí si to leknami či riasami alebo výhonkami, ale nikdy nie mäsom. Strom s priemerom 12 cm zotne za pol hodiny. V zime žerie drevo ktoré má uložené v chlade pod hladinou, zaťažené kameňmi.




Rodinka

Bobry sú monogamné, celý život žijú ako rodina. V januári a februári začínajú bobrie naháňačky po priehrade. Samotný rozmnožovací cyklus samice trvá dva týždne. Mláďatá sa rodia o 100 dní, v máji, v jednom vrhu je zvyčajne 4-5 mláďat, ale niekedy aj 9. Bobry majú do roka iba jeden vrh.
Mláďatá sa rodia s otvorenými očami a vážia pol kila, no za prvý rok života priberie aj 10 kg.
O mláďatá sa stará celá rodina, rodičia aj o rok starší súrodenci.

Bobry sa už od mala často „rozprávajú“ , indiáni im hovorili malí hovoriaci bratia.
Bobry žijú so svojimi rodičmi dva roky a na jar tretieho odchádzajú založiť si vlastnú rodinu. Väčšinou odíde aspoň 20 km, ale známy je aj bobor ktorý prešiel až 250 km. Bobry ako také sa dožívajú 15 až 20 rokov, no jeden sa vraj dožil 24 rokov.

Biotop

V minulosti bobry obývali takmer celú severnú Ameriku, Európu a strednú Áziu. Dnes žijú v Nórsku a ostrovčekovito v Rusku. V Amerike vďaka ekologickým aktivitám takmer tak ako v minulosti, ale z 24 poddruhov zostal iba jeden. Vďaka jeho priehradám sa znižuje percento povodní a zvyšuje sa hladina podzemnej vody, čím sa zvyšuje hojnosť zelene v okolí. V niektorých lesoch si robí čistinky na ktorých sa potom zdržiavajú mnohé druhy zvierat. Za niekoľko generácií sa jeho nádrže napĺňajú naplaveninami a premieňajú sa na bohaté pastviská.
Bobry svojou činnosťou (spomaľovaním toku riek) podporujú život planktónu, čím podporujú pstruhov a tým zas rybožravcov. Ryby tiež podporujú aj tým že spomalené rieky sa v lete viac prehrievajú.
Bobor je korisťou pre vlkov, ale niekedy aj medveďov či rysov. No nieje ho ľahké chytiť, zdržiava sa čo najbližšie pri priehrade a k tomu má silné hryzáky. No jeho najväčším nepriateľom zostane človek. „Viva ľudstvo“

Keďže bol bobor považovaný za rybu mohol sa jesť aj cez kresťanský pôst. No kožušina ho priviedla ku skaze. Napr. v roku 1638 anglický parlament zakázal používať iné ako bobrie čiapky. Trvalo to asi 200 rokov. Anglicko malo neoficiálne preteky s Francúzskom kto bude mať väčší podiel na trhu s bobrou kožušinou. Dnes sa uloví v USA „iba“ 200 000 a v Kanade 600 000 bobrov ročne.

Zdroje:

Rieky -