Holubovité (Columbidae)

Holubovité sú veľmi známe vtáky rozšírené po celom svete s výnimkou arktických oblastí. Väčšina voľne žijúcich druhov hniezdi a zdržuje sa na stromoch. Výstelka hrvoľa samíc a samcov produkuje "hrvoľové mlieko", ktorým rodičia kŕmia mláďatá. Je to mliekovitá kaša tvorená odlúpnutými epitelovými bunkami výstelky hrvoľa, ktoré tukovo zdegenerovali. Hrvoľové mlieko sa teda nedá porovnávať s mliekom cicavcov, ktoré je produktom osobitných mliečnych žliaz.

Charakteristický pre holubov je spôsob pitia. Kým iné vtáky naberú pri pití vodu do zobáka a potom zdvihnú hlavu, aby im voda stiekla do zobáka, holub vopchá zobák do vody a nasáva ju rytmickým zužovaním a rozširovaním pažeráka.

Naše holuby domáce sa vyšľachtili z juhoeurópskeho holuba divého (Columba livia), ktorý obýva skoro všetky vyhovujúce skalné steny pozdĺž Stredozemného mora. Hniezdi v skalných dutinách a jaskyniach, ktoré pripomínajú holubníky. Tým sa líši od iných holubov, ktoré si stavajú neúhľadné hniezda na stromoch, prípadne aj na zemi. Holubice znášajú jedno, najviac dve vajíčka.V sedení sa striedajú obaja rodičia.

Spomedzi európskych druhov je najvačší holub hrivnák (Columba palumbus). Na hlave, šiji a hrdle je tmavomodrý, na prsiach červenkastosivý a na ostatných častiach tela svetlomodrý až sivý. Starým holubom sa okolo krku tvorí golier. Má hmotnosť až ½ kg a veľkosťou prevyšuje holuba domáceho. Hniezdi 3 – 4 razy do roka a hniezdo má zlátané veľmi nedbanlivo. Obľúbenou potravou sú mu semená ihličnatých stromov.

Menší a zriedkavejší je holub plúžik (Columba oenas). Žije vo všetkých druhoch lesov a hniezdi v dutinách stromov, často aj na stromoch v poli, len keď nájde vyhovujúcu dutinu. Podobne ako holub hrivnák zimuje plúžik v južnej Európe a ojedinele v severnej Afrike.

Najväčší počet druhov žije v indoaustrálskej oblasti. Druhy obývajúce trópy sa líšia od našich holubov a žijú na rôznych figových stromoch, keďže sa živia ich ovocím. Zvyčajne bývajú sfarbené zeleno s rôznymi jasnými ozdobami. Mnohé majú na krídlach škvrny, prípadne plochy meňavých dúhových farieb. Viaceré druhy bývajú prevažne zemnými vtákmi. Majú zavalité telo, vysoké, silné nohy, krátke krídla a chvost. Nemnohé druhy sú zase veľmi drobné, nie väčšie ako drozd.

K behavým holubom patrí najväčší holubí druh, korunáč modrý (Goura cristata), žijúči v novej Guinei. Spolu s chvostom meria až 75 cm.

Perie má prevažne jasnobridlicové, oči šarlátovo červené a na hlave veľký chochol z roztrapkaného peria.

K stromovým holubom patria aj hrdličky (Streptopelia spp.). Majú štíhle telo s malou hlavou, dlhými krídlami a chvostom. Perie býva prevažne červenkasto sfarbené.

Veľkú časť Európy obýva hrdlička poľná (Streptopelia turtur) s charakteristickým vysokým monotónnym cukrovaním. V poslednom čase sa z východného Stredomoria rozšírila dobre známa hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto). Hniezdi na vysokých stromoch v parkoch a záhradách, najmä na okrajoch miest.

Do rodu hrdličiek patrí aj hrdlička chichotavá (Streptopelia roseogrisea), ktorej cukrovanie sprevádza zvuk podobný smiechu.