Oblasti kde vzniká a zaniká zemská litosféra sa vyznačujú intenzívnou sopečnou a zemetrasnou činnosťou - sú dôkazom vnútornej dynamiky Zeme. Na styku litosferických dosiek sa prejavujú veľmi výrazne vnútorné ( endogénne ) procesy, najmä tektonické poruchy, magnetizmus a zemetrasenie.

Tektonické poruchy; ich zdrojom je tepelná energia uvoľňovaná pri rádioaktívnom rozpade a gravitačnom rozrôzňovaní látok vo vnútri zeme. Horniny budujúce horstvá bývajú zvrásnené a porušené zlomami. Vrásy vznikli stlačením a zlomy naťahovaním zemskej kôry. Oba druhy tektonických porúch sú mechanické pohyby vrchnej časti litosféry vyvolané tlakovou, ťahovou alebo gravitačnou silou. Pomáhajú geológom hľadať ložiská nerastných surovín. Napríklad zlomy, ktoré vzniknú nad intrudujúcou žulou umožňujú hydrotermálnym roztokom prenikať do nadložených hornín, kde z nich kryštalizujú rudné nerasty. Po zlomoch, ktoré nevyúsťujú na zemský povrch sa môžu premiestňovať ropa a zemný plyn. Poznatky o tvorbe a zákonitostiach vrás a zlomov majú mimoriadny význam aj v baníctve. Ležaté vrásy a prešmyky často znamenajú že uhoľné sloje sa vo zvislom priereze opakujú; Zlomy porušujú súvislý vodorovný priebeh slojov; vďaka prešmykom možno viackrát jedným vrtom prevŕtať ten istý sloj. Vrásy a zlomy sú zvyčajne dobre vyvinuté v sedimentárnych a metamorfovaných horninách , ale tvoria sa i v abysálnych (v žule a v gabre). Pohyb obrovských dosiek zemskej kôry vyvoláva na ich okrajoch silný tlak. Ak sa dosky približujú, vytláčajú horniny do prevrásnených a zlomami porušených horských pásiem. Ak sa dosky vzďaľujú, vytvárajú sa medzi nimi dlhé, zlomami obmedzené zníženiny – rifty. Vrásy; tlak a napätie v zemskej kôre rozlične prehýnajú jej vrstvy a okrem iného vytvárajú aj akési vlny nazývané aj vrásy. Časť vrásy prehnutá nahor sa volá antiklinála a časť prehnutá smerom nadol sa volá sinklinála. Oba tieto vrcholy vrás sú spojené ramenami. Veľkosť vrás môže byť od niekoľko milimetrov, až po niekoľko kilometrov. Veľká a zložitá synklinálna vrása ktorej ramená sa skladajú z ďalších malých vrás sa volá Synklinórium a veľká antiklinálna vrása sa volá antiklinórium - také sú napr. Západné Karpaty. Zlomy; ak sa horniny pod tlakom nemôžu ďalej ohýbať lámu sa a vzniká zlom. Ak sa pri tom bloky od seba odďaľujú ide o pokles ( normálny zlom ) ak sú stlačené smerom k sebe nastáva prešmyk ( reverzný zlom ). Pri vzájomnom pohybe krýh sa na zlomových plochách vytvárajú ryhy, žliabky čo umožňuje geológom určiť relatívny pohyb krýh ; či sa pohybovali vo vertikálnom smere, či sa pohybovali priamo alebo sa otáčali.