Zlomy v zemetrasných oblastiach sa na povrchu prejavujú ako strmé zlomové zrázy, často takmer kolmé steny, či zlomami vymedzené riftové údolia. Zlomy sa často vyskytujú vo zvrásnených oblastiach. Niektoré zlomy či zlomové pásma vznikajú obnovením pohybov starého a do značných hĺbok zasahujúceho zlomu – to bolo zrejme príčinou ničivého zemetrasenia v Taškente roku 1966. Magmatizmus – Je to súbor procesov súvisiacich s magmou. Sopky sú veľkolepým prejavom energie ktorá sa skrýva vo vnútri Zeme a zároveň jedným z kanálov ktorými čerpáme vedomosti o vývoji zeme a o jej vnútre. Práve zásluhou sopiek vznikla veľká časť zemského povrchu. Vrchný plášť Zeme pod kôrou je vlastne tavenina. Ak tlak mierne poklesne povedzme premiestnením jednej litosferickej dosky, horniny vrchného plášťa sa úplne roztavia čím vznikne magma. Keďže magma je oveľa ľahšia ako okolité horniny pomaly stúpa k povrchu často po zlomoch. Horniny sa môžu celkom roztaviť aj stúpaním teploty. Vedci predpokladajú že aj zhluky rádioaktívnych prvkov dokážu vyrobiť dostatok tepla na vznik magmy. Pozdĺž stredooceánskych chrbtov, kde sa vzďaľujú od seba litosferické dosky a klesá tlak, magma viac menej sústavne vystupuje na povrch oceánskeho dna a vytvára tak novú kôru. Na niektorých miestach vytvára magma magmatické krby ( ohniská ). Ak v nich nestuhne prenikne na povrch, kde sa vyleje ako láva. Na povrch vystupujúca láva sa stane ešte tekutejšou pretože pri poklese tlaku sa uvoľnia v nej rozpustné plyny a vznikajú v nej bubliny. Mnohé z plynov napr. ( sírovodík a oxid uhoľnatý ) na vzduchu horia takže teplota v kráteri stúpa a láva sa stáva ešte tekutejšou. Ak je láva viskózna, teda tečie veľmi pomaly, pohltené plyny sa zle uvoľňujú a spôsobujú explózie. Silu explózie , ako aj normálne erupcie zvyšuje voda, ktorá presakuje magme a ihneď sa mení na paru. Ak má láva kyslý charakter teda obsahuje viac SiO2 pomaly sa pohybuje Tuhne, ako vytlačené kopy, homole, ihly. Bázické lávy majú menej plynov, vodných pár i SiO2. Sú pohyblivejšie a tvoria lávové prúdy, pokrovy a ploché štítové kužele. Lávové prúdy sa navrstvujú na seba čím vlastne vzniká sopečný kužeľ– vlastné teleso sopky. Podobne sa do kužeľa navrstvujú sopečné vyvreliny. Na vrchole kužeľa vyúsťuje sopečný komín – sopúch.

Sopky sú rozmiestnené pozdĺž trhlín v zemskom povrchu a pozdĺž stykov dvoch litosferických dosiek. Povestný ohnivý kruh – reťaz sopiek obkľučujúcich Tichý oceán – lemuje okraj Tichooceánskej litosferickej dosky. Najviac sopiek sa nachádza v oceánoch a moriach, lebo oceánska kôra je tenká a magma ju ľahko prerazí.