V Tichom oceáne sa nachádza okolo 10 000 sopiek vyšších ako 1000 metrov. Podmorské sopky sú ale zväčša vyhasnuté. Na pevnine, ďaleko od okrajov litosferických dosiek, nájdeme len málo sopiek. Dvíhajú sa nad magmatickými krbmi ako výsledok tepla uvoľneného pri rozpade rádioaktívnych prvkov, alebo tepla z tepelných škvŕn v plášti. Na zemi sa nachádza okolo 500 činných aktívnych sopiek z nich asi 20-30 sa ozve každý rok. Ak je sopka v pokoji hovoríme o nej že spí, to môže trvať veľmi dlho takže sopka môže byť považovaná za vyhasnutú. Sopky vyvrhujú taveninu plyny a pevné látky. Najčastejším typom sopiek sú stratovulkány. Sú tvorené lávou, sopečným materiálom, popolom i pieskom. Plyny, ktoré najčastejšie vystupujú na povrch počas sopečnej činnosti; prevažne dusík, oxid uhličitý, chlorovodík, vodná para, oxid uhoľnatý a sírovodík. Žeravá vyvrelina roztavených hornín sa nazýva láva, ktorá tuhne na povrchu. Lávové sopky (Island, Havaj ) produkujú len lávu. Tekutá láva sa vylieva z krátera pokojne. V čase pokoja sa v kráteri nahromadí voda. Pri náhlej erupcií vznikajú z týchto jazier bahenné toky, ktoré sa veľkou rýchlosťou valia po svahu sopky. Sú oveľa ničivejšie ako prúdy lávy. Horšie ako lávové alebo bahenné prúdy sú však mračná sopečného popola. Môžu spôsobiť viac škôd ako láva, lebo prúd zasiahne väčšie územie. Sopečný popol pozostáva z drobných vyvrhlín v priemere menších ako 2 milimetre a môže dosiahnuť objem až 1 štvorcový kilometer. Pevné látky vyletujú z krátera ako bomby. Nahromadením sypkého sopečného materiálu rôznej veľkosti vznikajú nasypané( explózne ) sopky napr. Fudžisan v Japonsku. Sopky sa rozdeľujú aj podľa spôsobu výbuchov. Puklinová ( lineárna ) erupcia uvoľňuje najbázickejšiu a najtekutejšiu lávu. Pri havajských erupciách menej tekutá láva strieka ako fontána a vytvára ploché kužele. Charakterizujú ju čadičové lávové prúdy, často sprevádzané ohnivými, lávovými fontánami, keď 1 300 stupňová láva vystrekuje až do výšky 300 metrov. Ak sa vystrekujúca láva prevalí cez okraj ďalej steká po svahu až kým nestuhne. Vulkánsky typ vyvrhuje kusy pevnej lávy ktoré potom spolu s popolom tvoria nad sopkou oblak v tvare karfiolu. Strombolský typ pravidelne chrlí žeravú hmotu. Žeravé oblaky peelejského typu sa kotúľajú po svahoch sopky a všetko spaľujú. V pliniovskej erupcií sa and kráterom stĺp pary plynov a popola. V istom zmysle fungujú sopky ako bezpečnostné ventily v Zemskej kôre. Čím je záklopka ventilu pevnejšia tým väčšia bude erupcia.