Za najväčšiu sopečnú katastrofu sa považuje výbuch indonézskej sopky Tambora roku 1615: tisícky ľudí zahynuli priamo pri výbuchu a 82 000 ľudí skonalo na rozličné choroby a hladomor, ktoré nastali po výbuchu. Neobývaný indonézsky ostrov Rakata ( Krakatoa ) bol mohutným výbuchom roku 1883 takmer celý zničený. V druhom tisícročí pred naším letopočtom sa odohrala na ostrove Théra sopečná erupcia, ktorá mala katastrofálny dopad na obyvateľstvo Kréty a pravdepodobne spôsobila zánik vyspelej mínojskej kultúry. Podnietila aj vznik legendy o ostrove Atlantída. Sopečným erupciám nemožno zabrániť ale možno ich aspoň v niektorých prípadoch predvídať. Predpovede sa opierajú o pozorovanie malých zemetrasení, ktoré sprevádzajú výstup magmy, a sledovanie deformácie pôdy a výronov plynov a pár z kráteru. Sprievodnou činnosťou horotvornej činnosti a magmatizmu sú zemetrasenia. Zemetrasenie; je to náhle uvoľnenie energie, ktoré sa prejavuje chvením Zeme a jej otrasmi. Túto energiu vyvolávajú stlačené alebo rozpínané tektonické dosky, čo sa lámu a posúvajú pozdĺž zlomov–nazývame ho tektonické zemetrasenie. Malé otrasy v okolí aktívnej sopky môže spôsobiť láva predierajúca sa z hĺbky na povrchu–sopečné zemetrasenie. Najzriedkavejšie sú rútivé zemetrasenia, ktoré vznikajú prepadávaním stropov podzemných dutín. Podľa odhadu vedcov sa za rok odohrá na Zemi asi milión zemetrasení, ale väčšina je taká slabá, že prebehne bez pozorovania. Ozaj silné a pustošivé zemetrasenia sa vyskytujú raz za dva týždne. Väčšina našťastie na dne oceánov, takže nezapríčiňujú žiadne škody. Existujú aj hĺbkové zemetrasenia ktorých príčinu nepoznáme a ich ohnisko je až v hĺbke 700 kilometrov.

Seizmické vlny a ich meranie - horniny sú rozložené pozdĺž zlomu, aby sa kĺzali popri sebe, ale bráni im v tom trenie. Tým sa hromadí energia v podobe pružného napätia. Keď napätie prekročí kritický bod, prekoná odpor trenia a horniny na zlome sa pohnú, prasknú. Nahromadená energia sa uvoľní a vyvolá zemetrasenie. Pružné napätie môže prekročiť kritický bod aj v horninových vrásach, takže sa pretrhnú a vznikne zlom. Seizmické zemetrasné vlny sa šíria z ohnísk všetkými smermi, podobne ako zvukové vlny pri výstrele z pušky. Existujú dva hlavné typy seizmických vĺn; pozdĺžne a priečne. Pozdĺžne vlny vyvolávajú v horninovom prostredí cez ktoré prechádzajú, chvenie častíc v smer svojho šírenie. Priečne vlny vyvolávajú chvenie častíc kolmo na smer svojho šírenia. Pozdĺžne vlny sa šíria 1,7 krát rýchlejšie ako priečne, preto ich seizmografy na seizmických staniciach zaznamenajú ako prvé. Seizmológovia, ktorý skúmajú zemetrasné javy nazývajú tieto vlny primárne. Priečne zase sekundárne.