Najzávažnejšími sú srdcový infarkt a cievna mozgová príhoda.

Veľký problém nastáva, keď kôrnatejú cievy, ktoré zásobujú krvou srdcový sval - tzv. vencové tepny srdca alebo koronárne tepny. Usadeniny v srdcových tepnách zhoršujú prekrvenie srdcového svalu, a tým zásobovanie srdca kyslíkom. Ak postihne ateroskleróza jednu alebo viac vencových tepien, hovorí sa o ischemickej chorobe srdca.
Ischemická choroba srdca je rozhodne najzávažnejšou príčinou srdcových problémov, akými sú záchvaty angíny pektoris (silné bolesti na hrudníku) a srdcový infarkt. Srdcový záchvat alebo záchvat angíny pektoris nastane vtedy, keď srdcovný sval prechodne nedostáva dostatok kyslíka. Pri srdcovom infarkte dostáva určitá oblasť srdcového svalu v priebehu dlhšieho časového úseku len malé množstvo, resp. žiaden kyslík. Následkom toho v tejto oblasti odumierajú srdcové bunky.

Nadváha
Nadváha znamená pre srdce prácu navyše. Aj v pokoji musí srdce u ľudí s nadváhou pracovať viac, lebo ich organizmus potrebuje na zabezpečenie tej istej činnosti viac kyslíka ako u ľudí bez nadváhy.
Štatistiky dokazujú :
 Výskyt srdcových záchvatov je u osôb s nadváhou častejší ako u ľudí s primeranou váhou.

 Riziko závažných ochorení srdca - aj s prípadnou následnou smrťou - sa zvyšuje so stúpajúcou nadváhou.  Pacienti s nadváhou majú častejšie vysoký krvný tlak a zvýšenú hladinu tukov krvi, čo tiež zvyšuje riziko srdcových chorôb.


Stres
Príčinou stresu u človeka môžu byť vonkajšie faktory - napríklad problémy v zamestnaní alebo v rodine, a/alebo vnútorné faktory ako sú starosti či emocionálna skleslosť.
So stresovými situáciami sa organizmus vyrovnáva okrem iného zrýchlením srdcovej činnosti (minútovej frekvencie srdca) a zvýšením krvného tlaku. Uvedená reakcia je normálna a telu prirodzená. Problém nastáva vtedy, keď je telo vystavené stresu nepretržite, a tým aj nepretržitému pôsobeniu zvýšeného tlaku krvi.