Infarkt myokardu

Prasknutie tukového (ateromatózneho) plátu v cievnej stene a následné vytvorenie krvnej zrazeniny, ktorá skoro úplne alebo úplne upchá koronárnu artériu je najčastejšou príčinou akútneho infarktu myokardu. Tento stav prakticky zastaví alebo veľmi významne zníži prívod krvi a kyslíka do niektorej časti srdcového svalu. Pri závažnejšom nedostatku kyslíka prichádza k poškodzovaniu srdcových buniek a mnohé z nich začínajú odumierať. Toto odumieranie srdcového tkaniva sa nazýva srdcový infarkt alebo infarkt myokardu.

Príčinou srdcového infarktu je úplné alebo skoro úplné uzavretie lúmenu niektorej koronárnej artérie. Uzavretie spôsobuje krvná zrazenina (najčastejšie trombus), ktorá sa vytvára v mieste, kde prišlo k prasknutiu tukového plátu steny koronárnej artérie. K trombóze (vytvoreniu trombu) môžu prispieť viaceré faktory, napr. zvýšenie zrážanlivosti krvi následkom niektorých ochorení, dehydratácia (nedostatok tektutín v organizme pacienta) a užívanie niektorých liekov. Príznaky srdcového infarktu
Infarkt myokardu je život ohrozujúce ochorenie. Hlavnými symptómami tohto ochorenia je:
 bolesť za hrudnou kosťou pálivého, zvieravého alebo tlakového charakteru - väčšinou veľmi intenzívna, trvajúca niekoľko desiatok minút až hodín, nereagujúca na podanie nitroglycerínu. Bolesť sa šíri do ľavého ramena (niekedy do pravého), prípadne do krku. V niektorých prípadoch je lokalizovaná pod mečovitým výbežkom hrudnej kosti
 potenie
 pocit na zvracanie a zvracanie
 závrate, odpadávanie
 strach zo smrti
Prejavy akútneho infarktu môžu byť veľmi rôznorodé. Sú pacienti, ktorí nemusia pociťovať žiadne ťažkosti (napr. pacienti s diabetes mellitus), u iných môže byť prvým príznakom výrazný pocit nevoľnosti, u ďalších náhla strata vedomia alebo tzv. klinická smrť. Klinická smrť je stav, keď u pacienta príde k zastaveniu činnosti srdca následkom ťažkej poruchy srdcového rytmu (napr. fibrilácie komôr). Najčastejšie sú to však intenzívne tlakové alebo pálivé bolesti za hrudnou kosťou.
Akútny infarkt myokardu je spôsobený vznikom trombózy (krvnej zrazeniny) v koronárnej tepne na mieste, kde prišlo k prasknutiu tukového plátu v stene cievy. Organizmus aj lekári sa snažia tento problém riešiť a postupne prichádza vo väčšine prípadov k "rozpusteniu" krvnej zrazeniny a obnoveniu toku krvi do postihnutej časti srdca. Tento proces "rozpustenia" môže trvať rozlične dlho.

Niekoľko desiatok minút, ak pacient dostane rýchlo účinné lieky, ak nie, aj niekoľko dní. Od rýchlosti, akou sa krvná zrazenina rozpustí, závisí rozsah a závažnosť zmien v srdcovom svale a aj dĺžka a výsledný efekt liečby. Ak sa po srdcovom infarkte obnoví normálny prítok krvi, poškodené srdcové tkanivo sa začne hojiť.Odumreté svalové bunky sú nahradené väzivovými, ktoré vytvoria na srdci jazvu. Nevýhodou je, že väzivové bunky nie sú schopné sa sťahovať ako pôvodné srdcové svalové bunky a výkonnosť srdca klesá. Veľmi dôležitá je preto v období po prekonaní akútneho infarktu myokardu nielen optimálna medikamenózna liečba , ale aj odborne riadený diétny a pohybový režim pacienta (rehabilitácia). Samotná rehabilitácia trvá niekoľko mesiacov a v prvom roku po akútnom infarkte myokardu je doplnená aj kúpeľnou liečbou. Tá má prispieť k optimálnemu doliečeniu pacienta, k vytvoreniu nových diétnych a režimových návykov, k posúdeniu závažnosti trvalého postihnutia a odporúčaniu veľkosti možného fyzického zaťaženia pacienta v budúcnosti. K posúdeniu stupňa budúceho fyzického zaťaženia slúži echokardiografické vyšetrenie srdca, záťažové ergometrické vyšetrenie. K dispozícii sú viaceré príručky týkajúce sa životného štýlu, rehabilitácie a stravovania určené pre pacientov po akútnom infarkte myokardu.


Rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení sú:
 vysoký tlak krvi
 fajčenie
 vysoká hladina cholesterolu
 nadváha
 stres

Vysoký tlak krvi - artériová hypertenzia
Vysoký tlak krvi - artériová hypertenzia môže zapríčiniť vznik aj urýchlenie priebehu aterosklerózy (kôrnatenia tepien).

Keď máte trvale príliš vysoký krvný tlak, vnútorné steny tepien sú veľmi namáhané. V svalovej vrstve ich stien sa zmnožujú svalové bunky a tá sa tak stáva hrubšou. Tepny strácajú elasticitu, ich vnútorný priemer sa zužuje a tuhnú. Okrem toho sa v ich stenách usadzujú nánosy tukov. Keď sa proces aterosklerózy začne, vysoký tlak krvi ho ešte zhoršuje a urýchľuje. Priemer tepien sa čoraz viac zužuje a ich steny sú menej pružné. Užšie tepny zapríčiňujú zase zvyšovanie tlaku krvi, čo má za následok zväčšovanie existujúcich a vytváranie ďalších nánosov v ich stenách.
Keď tento začarovaný kruh pokračuje, zvyšuje sa nebezpečenstvo vzniku vážnych komplikácií, napr. srdcového infarktu, zlyhania obličiek alebo cievnej mozgovej príhody. Rozsiahle výskumy potvrdili, že pacienti s vysokým tlakom krvi sú väčšmi náchylní na ochorenia srdca.

Väčšina pacientov, ktorí utrpeli cievnu mozgovú príhodu, mali aj vysoký krvný tlak.
Vysoký tlak krvi vedie k tomu, že srdce musí silnejšie prečerpávať krv, aby ju udržalo v pohybe - najmä keď sú cievy zúžené. Spomenutá činnosť vedie naviac za istých podmienok k oslabeniu srdcového svalu, ktorý už potom nie je schopný udržiavať primerane fungujúci krvný obeh. Uvedenému stavu hovoríme srdcová slabosť (srdcová insuficiencia) a jej výsledkom môže byť nahromadenie tekutín v niektorých častiach ľudského organizmu. Fajčenie
Cigaretový dym škodí nielen pľúcam, ale aj srdcu a cievam. Fajčenie cigariet
 Stimuluje srdce, aby rýchlejšie bilo a zužuje cievy. Srdce preto ťažšie prečerpáva krv.

 Znižuje zásoby kyslíka pre srdce a ostatné tkanivá.

 Podporuje tvorbu krvných zrazenín (trombov) v cievach.

 Zapríčiňuje zrýchlenie a nepravidelnú činnosť srdca - poruchy srdcového rytmu (srdcové arytmie).

 Može zapríčiniť zmenu hladiny tukov (lipidov) v krvi, čo môže viesť ku kôrnateniu ciev. Štatistiky svedčia o tom, že ischemická choroba srdca (je vyvolaná zúžením tepien, ktoré zásobujú srdce kyslíkom) sa vyskytuje u fajčiarov oveľa častejšie ako u nefajčiarov, pričom fajčiari trpia oveľa častejšie angínou pektoris a majú zvýšené riziko výskytu infarktu myokardu. Zvýšená hladina cholesterolu v krvi
Potraviny, ktoré obsahujú veľa cholesterolu (živočíšne tuky), môžu zvýšiť v tele človeka hladinu cholesterolu. Pri správnej výžive však treba brať ohľad aj na vrodenú dispozíciu pre zvýšenú hladinu cholesterolu. Hoci telo určité množstvo cholesterolu a iných lipidov potrebuje, ich nadbytok zapríčiňuje vážne problémy - tieto tuky sa môžu usadzovať v stenách tepien. Štatistiky svedčia o tom, že vysoká hladina cholesterolu v krvi patrí k hlavným príčinám aterosklerózy. Čím vyššia je hladina cholesterolu v krvi, o to pravdepodobnejšie je, že sa vyvinie ochorenie srdca a ciev. Čo znamená pojem ateroskleróza ?
Vnútorné steny tepien sú normálne hladké a pružné. Prúdi nimi krv a prenáša pritom kyslík a iné živiny do všetkých častí tela. S pribúdajúcim vekom vytvárajú tuky a iné substancie, ktoré krv prenáša, usadeniny v stenách tepien, tzv. „pláty“. Uvedený stav sa nazýva kôrnatenie ciev - alebo ateroskleróza. Ak sa usadeniny zväčšujú, prietok krvi niektorými cievami sa zmenšuje, a môže prísť až k ich úplnému uzatvoreniu.
Ateroskleróza je pomaly progredujúce ochorenie, ktoré môže začať už v mladosti. Niekedy to trvá roky, kým sa vytvoria pláty na vnútorných stenách tepien. Ateroskleróza môže viesť k rôznym ochoreniam krvného obehu.

Najzávažnejšími sú srdcový infarkt a cievna mozgová príhoda.

Veľký problém nastáva, keď kôrnatejú cievy, ktoré zásobujú krvou srdcový sval - tzv. vencové tepny srdca alebo koronárne tepny. Usadeniny v srdcových tepnách zhoršujú prekrvenie srdcového svalu, a tým zásobovanie srdca kyslíkom. Ak postihne ateroskleróza jednu alebo viac vencových tepien, hovorí sa o ischemickej chorobe srdca.
Ischemická choroba srdca je rozhodne najzávažnejšou príčinou srdcových problémov, akými sú záchvaty angíny pektoris (silné bolesti na hrudníku) a srdcový infarkt. Srdcový záchvat alebo záchvat angíny pektoris nastane vtedy, keď srdcovný sval prechodne nedostáva dostatok kyslíka. Pri srdcovom infarkte dostáva určitá oblasť srdcového svalu v priebehu dlhšieho časového úseku len malé množstvo, resp. žiaden kyslík. Následkom toho v tejto oblasti odumierajú srdcové bunky.

Nadváha
Nadváha znamená pre srdce prácu navyše. Aj v pokoji musí srdce u ľudí s nadváhou pracovať viac, lebo ich organizmus potrebuje na zabezpečenie tej istej činnosti viac kyslíka ako u ľudí bez nadváhy.
Štatistiky dokazujú :
 Výskyt srdcových záchvatov je u osôb s nadváhou častejší ako u ľudí s primeranou váhou.

 Riziko závažných ochorení srdca - aj s prípadnou následnou smrťou - sa zvyšuje so stúpajúcou nadváhou.  Pacienti s nadváhou majú častejšie vysoký krvný tlak a zvýšenú hladinu tukov krvi, čo tiež zvyšuje riziko srdcových chorôb.


Stres
Príčinou stresu u človeka môžu byť vonkajšie faktory - napríklad problémy v zamestnaní alebo v rodine, a/alebo vnútorné faktory ako sú starosti či emocionálna skleslosť.
So stresovými situáciami sa organizmus vyrovnáva okrem iného zrýchlením srdcovej činnosti (minútovej frekvencie srdca) a zvýšením krvného tlaku. Uvedená reakcia je normálna a telu prirodzená. Problém nastáva vtedy, keď je telo vystavené stresu nepretržite, a tým aj nepretržitému pôsobeniu zvýšeného tlaku krvi.

Zdroje:

Internet -