Pohyby rastlín

Pohyby rastlín môžeme rozdeliť takto:
A/ fyzikálne pohyby rastlín , ktoré rozlišujeme na :
1.Hygroskopické
2.Kohézne
b/vitálne pohyby ,ktoré rozlišujeme na :
1.Lokomočné /taxe/
2.ohybové , kto ré sa delia na :1.Paratonické
-Tropismy
-Nastie
2.Autonomné /samovoľné/ -Nutačné
-Variačné

Vitálne pohyby živých rastlinných častí súvisia s bezprostredními funkciami živej hmoty. Fyzikálne sa pohybujú tiež odumreté orgány , v ktorých sa behom ich života pripravili určité štruktúry , ktoré tento pohyb umožnujú.Vitálne sa pohybuje napr. Stonka , ktorá sa ocitla vo vodorovnej polohe a narovnáva sa /geotropizmus/. Fyzikálny pohyb ukazuje napr. Šiška borovice , ktorá sa zatvára vo vlhku a v suchu sa otvára /hygroskopický pohyb/.Vitálne pohyby sa rozlišujú na pohyby z miesta na miesto /lokomočné/ , typicky ukutočniteťné při nižších rastlinách a na pohyby rastlin pevne prirastených , ktorých orgány sa môžu ohýbať , bud za zdrojom podráždenia /tropizmy/, alebo z podnetu toho podráždenia /nastie/,ak ide o paratonické ohybové pohyby. Príkladom tropizmu je ohyb koleptila trávy za svetlom /fototropizmus/. Príklad nastie je otvorenie kvetu vplyvom svetla a zatvorenie kvetu vpyvom tmy /fotonastie/.Paratonické ohybové pohyby súvisia vtedy s vonkajším podráždením , ale autonomné ohybové pohyby sa dejú bey zrejmeho vonkajšieho podráždenia ,a preto im hovoríme samovoľné pohyby.

Vitálne pohyby

TROPISMY

Paratonické pohyby vyvolané vonkajším podráždením rozdeľujeme na tropismy a nastie .Pri tropismoch rozhoduje nielen o ukutočnení , ale aj o smere pohybu orgánov rastliny, ale u nastii rozhoduje iba o tom azda sa pohyb usmernovaný rastlinou samou uskutoční. Tropismy rozlišujeme na pozitívne a negatívne, podľa toho či ide o pohyb za zdrojom podráždenia, alebo od neho. Aby došlo k ohybu pod vplyvom podráždenia musí rýchlosť podnetu /i/ a doba jeho pôsobenia, tzv.prezentačná doba /d/dosiahnuť určitú prahovú hodnotu.Súčin i.d je pritom stála veličina ,tj. táto prahová hodnota sa dosiahne bud jeho nižšiou rýchlosťou a dlhšiou dobou pôsobemia, alebo naopak.

Pri podráždení jednostranným osvetlením intenzity 4 luxi sa dosiahne určitého pohybu koleoptila ovsa pri prezentačnej dobe 6 sekund .Pri podráždnením rovnakou intenzitou osvetlenia koleoptila jačmena trvá prezentačná doba 100 sekund ,aby dosiahlo rovnaký pohyb.

Pri tropismoch treba rozlišiť :
A/recepcia vonkajšieho podráždenia
B/indukcia fyziologického rozdielu medzi jednou a druhou stranou orgánu , ku ktorého ohybu má prísť
C/vlastné zakrivenie vznikajúce silnejším rastom jednej strany ohybajúceho sa orgánu

Fototropizmus je ohyvnakou intenzitou predlžujúceho rastu na jednej strane k svetlu otočenej a na stane od svetla odvrátenej. Tento jav poprvýkrát popísal CH.Darwin /1880/. Ak ide o pohyb nejakého orgánu vyvolaným zemskou príťažlivosťou, hovoríme o geotropizme.Hlavný koren a stonka sú ortogeotropické , lebo stonka rastie proti zem. Príťažlivosti /negatívne geotropicky/, koren v smere pôsobenia /pozitívne geotropicky/. Vetvy na stranách rastú v pravom uhle , pôsobenie zem. Priťažlivosti je diageotropické.Ak vetvy na stranách rastú proti proti pôsobeniu zemskej priťažlivosti v rôznych uhloch okolo 90 o sú plagiotropické. Vetvy na stranách stonky i na koreni vyšších radov niesú geotropicky citlivé , sú ageotropické. Takmer všetky rastliny majú v bunkách svojich geotropický citlivých orgánov „presypovacie“ telieska , ktoré sa môžu pohybovat pri vychýlení bunky zo smeru pôsobenia zemskej príťažlivosti a týmto pohybom spojeným s tlakom na cytoplazmu umožňuje recepci príťažlivosti. Bunky obsahujúce tieto „presypovacie“ telieska označujeme ako statocyty. Presypovacie telieska /statolity/ sú veľmi často amyloplasty tj. plastidy obsahujúce škrob. Pôvodcom statolitovej teórie recepcii zemskej príťažlivosti je B. Nemec /1900/.
V koreňoch sú statocyty prírtomné predovšetkým v koreňovej čiapočke. Preto koreň po odrezaní vrcholu stráca svoju geotropickú citlivosť.

Nastie
Ide o pohyb podnietený podráždením , ktoré však nerozhoduje o smere pohybu. Ten je určený vnútornou štruktúrou ohýbajúcov sa časťou rastliny. Vonkajšie vplyvy pohyb vyvolávajúce sú napríklad. svetlo.
Fotonastie sa nápadne prejavujú u niektorých kvetov roztvárajúcich sa pravidelne na svetle a zatvárajúce sa v tme. Pri otváraní ide o silnejší rast hornej strany korunných plátkov. Podťa doby roztvárania a zatvárania sa kvetov pri určitých druhov rastlín založil K. Linne tzv. kvetinové hodiny. Takzvané nyktinastie sú spánkodobé pohyby, lebo sa prejavujú najnápadnejšie s príchodom noci. Pohyby samovoľné /autonomné/
Nutačné samovoľné pohyby pozorujeme predovšekým pri klíčiacich rastlinách , ktorých stonkové vrcholy rôznym spôsobom krúžia alebo sa kývajú zo strany na stranu. Ide pritom nesporne o zmeny hladiny fytohormonov na rôznych stranách pohybujúcich sa rastúcich častiach.

Autonomné pohyby neexistujú pri najnižších rastlinách jako sú napríklad:machy.
Zreteľné autonomné oscilácie prejavujúce sa kývaním zo strany na stranu je možné pozorovať pri koreňoch. Vrchol koreňu je tu ronako jako pri geotropisme pre tieto pohyby rozhodujúce, takže při jeho dekapitacii pohyby zastanú.

b spôsobený jednostraným vplyvom svetla. Orgán na jednej strane osvetlený sa ohne nero.

Zdroje:

Biológia rastlín -