Tvorí základ svalstva končatín , ako aj chrbtových , brušných , hrudníkových , krčných a žuvacích svalov.Základnou stavebnou jednotkou priečne pruhovaného kostrového svalstva je svalové vlákno - mnohojadrová svalová bunka pretiahnutého tvaru. Vlákna sa zoskupujú do snopčekov a snopcov spojených väzivom.Tvoria základ svalu.Vlákna kostrových svalov sú dlhé až niekoľko centimetrov.Protoplazma sa volá sarkoplazma.Sú v nej rozpustené proteíny a enzýmy.Povrch vlákna pokrýva povrchová membrána (sarkoléma).Vnútri vláken ležia cytoplazme jadrá a bunkové organoidy (mitochondrie , sarkoplazmatické retikulum , glykogén) a kontrktilné elementy - vlákenka (myofibrily) a rozmanité organické látky (glykogén , enzýmy , tuky a pod .)
Vlákenká (myofibrily) - nachádzajú sa v hladkej a srdcovej svalovine i v kostrových svaloch. Sú to tenké vlákenká zložené z dvoch druhov vláknitých bielkovín.Tmavšie úseky predstavujú hmotu opticky dvojlomnú a nazývajú sa anizotropné úseky.Svetlejšie úseky sú opticky jednolomné a volajú sa izotropné úseky.Svetlé a tmavé úseky vo všetkých vláknach ležia na rovnakej úrovni a podmieňujú striedanie svetlejších a tmavších úsekov - priečne pruhovanie. Anizotropné úseky sú v strede predelené priečnou platničkou , ktorá je z izotropnej hmoty a označuje sa ako prúžok H Stredom prúžka prebieha tmavá čiara , ktorú označujeme ako prúžok M (mezofragma). Izotropné úseky majú tiež tmavú líniu (čiaru) , ktorú označujeme ako prúžok Z (telofragma). Usek myofibrily medzi dvoma telofragmami voláme sarkoméra alebo inokomma.
Myofibrily majú vo vnútri ešte jemnejšie vláknité útvary myofilamenty - sú dva druhy , ktoré sa
líšia hrúbkou ,množstvom a chemickým zložením. 1.myozínové filamenty - sú hrubšie , tiahnu sa v celom rozsahu anizotropného oddielu , pričom
prostredná časť (v oblasti prúžku M) je zhrubnutá. 2.aktínované filamenty - sú tenšie a rozprestierajú sa po celej dlžke izotropného oddielu a v rela -
xovanom stave sa tiahnu aj do anizotropného oddielu tak , že jedno aktinované vlákno sa kladie medzi dve vlákna myozínové.
Jeden hrubý filament je obklopený šiestimi tenkými v pravidelnom šesťuholníkovom usporiadaní.

Hrúbka prenikania závisí od funkčného stavu svalu.Okraj aktínového filamentu sa končí v anizotropnom oddieli na hraniciach prúžku H.
Kontrakcia a relaxácia myofibrily je výsledkom súhry medzi submikroskopickými vláknitými útvarmy (molekulami myozínu a aktínu).Kontrakciu a relaxáciu myofibrily spôsobuje zasunutie
aktínových vláken medzi myozínové vlákna.Podľa biochemickej skladby , rozloženia organel a podľa farby rozoznávame červené a biele priečne pruhované svalové vlákna. Na myozínových vláknach sa nachádzajú priečne mostíky s negatívnym elektrickým nábojom.
Na aktínových vláknach sú reaktívne miesta s negatívnym nábojom.
Vápnikové iony vytvoria spojenie medzi priečnymi mostíkmi myozínových vláken a reaktivnými
miestami aktínových vláken.Väzbou vápnika na priečne mostíky sa zruší ich negativita a preto sa
priklonia k vláknu.Priklonenie priečnych mostíkov spôsobí posunutie aktínových a myozínových vláken navzájom (klzanie filamentov).Zároveň vápnikové iony aktivujú adenozintrifosfatázu myo - zínových vláken.

Adenozintrifosfatáza (ATP - áza) je nevyhnutná na rozklad ATP , ktorý poskytne energiu na svalový sťah.Posunutie myzínových a aktínových vláken navzájom spôsobí skrátenie sarkoméra a navonok skrátenie celého svalu a príslušný pohyb.Aby sval mohol konať prácu dlhší čas , musí mať zabezpečený stály prísun živín a kyslíka a odplavovanie odpadových látok a oxidu uhličitého.Ked viazne výmena živín a odpadových látok , sval sa rýchlo unaví.Uplne vyčerpanie je zriedkavé. Unavia sa najmä nervové centrá.Nervovú únavu možno prekonať alebo oddialiť vôľou a pokračovať v práci , kým pravú svalovú únavu prekonať nemožno a práca sa musí prerušiť. Po skrátení svalu sa obnovuje jeho pôvodná dlžka (relaxácia svalu).Relaxácia je možná iba vte-
dy , ak pôsobením ATP - ázy sa zrušia väzby reaktívnych miest a priečnych mostíkov.Priečne pru -
hované kostrové svalstvo tvorí 40-45% a u trénovaných jedincov i viac ako polovicu telesnej hmo -
tnosti.V ľudskom tele sa vyskytuje vyše 600 svalov. 85% svalovej hmoty tvoria svalové bunky , 15% pripadá na medzibunkovú hmotu.Tri štvrtiny bunkovej hmoty tvorí voda , jednu štvrtinu tuhé látky , najmä bielkoviny.Funkčne najvýznamnejšie bielkoviny svalu sú vláknité bielkoviny svalo – vých vlákeniek (myofibríl) aktín a myozín. Priečne pruhované kostrové svalstvo riadia miechové nervy.
- je pod kontrolou mozgovej kôry a je ovládané vôľou - vôľová inervácia (úmyselné pohyby).

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk