GLEZG HRUBOZOBÝ ( COCCOTHRAUSTES COCCOTHRAUSTES)

Tento vták veľkosti škorca z diaľky vyzerá matne, ale keď sa pozrieme naňho z bližšia, tak zistíme, že vrch a strany hlavy má žltohnedé a má veľmi úzky pásik na čele nad zobákom, takisto aj brada je celá čierna. Keď sa pozrieme na chrbtovú stranu, tak môžeme vidieť, že šija a lopatky sú šedé, chrbát je celý tmavohnedý a kostrč je svetlohnedá. Chvostové perie je hrdzavo – hnedé a letky sú čierne na okraji s fialovým leskom. Prsia má ružovo šedohnedé. Samička sa od samčeka veľmi ťažko rozlišuje, ale samička vyzerá matnejšie a a farba pŕs nie je ružová, ale len špinavo šedohnedá. Zafarbenie mladých je veľmi matné, na temene hlavy je biely chocholík, v prvom roku nie sú letky celkom čierne a majú slabý lesk, v druhom roku mladé získavajú takú farbu ako dospelé. Takisto aj farba nôh sa mení z hnedej na svetloružovú. Pŕchnutie pier je u mladých čiastočné a nastáva v auguste až októbri, u dospelých je pŕchnutie a nastáva v júli až septembri. Dôležitými rozpoznávacími znakmi sú chvost, ktorý je veľmi krátky, jeho farba je tmavá a na konci je biely pásik. Veľmi významným znakom je zobák, ktorý je veľmi hrubý a jeho šírka je pri koreni približne 20 milimetrov. A vrchná čeľusť o málo presahuje spodnú a vrchná čeľusť je mierne zahnutá. Farba zobáka sa počas roka mení, na jar je oceľovomodrý a zvyšnú časť roka je svetložltý a na konci vrchnej čeľusti je svetlomodrý. Farba zobáka mladých je odlišná od dospelých, jeho farba je modrošedá a na báze je svetlejší a stred spodnej čeľusti je biely. Ozýva sa nenápadne a slabo, jeho spev znie ako cyks alebo cýh. Väčšinou spieva samec a spev prednáša z vrcholkov stromov.
Jeho rozšírenie je v Európe, takmer po celej Európe, s výnimkou Škandinávie, kde zasahuje južnú časť Švédska a osídľuje takmer celé Dánsko. Takisto neobýva celé Britské ostrovy. V južnej časti Európy neosídľuje južnú časť Talianska a Sicíliu a priľahlé ostrovy. Zaberá takmer celé Slovensko, pričom sa vyskytuje hlavne v listnatých lesoch, do ihličnatých nezasahuje, aspoň doteraz som v ihličnatom lese glezga nezaregistroval, prípadne sa vyskytuje aj v zmiešaných lesoch , ale s prevahou listnatých stromov. Z listnatých spoločenstiev preferuje hlavne bučiny, ale okrem toho ho môžeme nájsť aj v jelšovo – vrbových porastov blízko riek. Takisto aj ten mladý, čo je odfotený bol nájdený v jelšovom poraste blízko rieky Kysuce, aj keď je odfotený na čerešni. Mladý vták bol nájdený a odfotený v máji v roku 1997.

Počas hniezdneho obdobia sa vyskytuje až do výšky 1200 metrov nad morom. Počas zimného obdobia sa sťahuje do dolín a do blízkostí ľudských obydlí. Vtedy sa združuje do kŕdľov spolu s inými druhmi vtákov. Ide hlavne o hýle lesné, stehlíky zelené a stehlíky pestré. Spolu s nimi prilietava ku zdrojom potravy ako sú kŕmidlá alebo ku chovom hydiny.
Aj keď glezg patrí medzi plaché druhy, čiže odlieta medzi prvými, čo i len pri najmenšom vyrušení. Zaujímavé je, že pri kŕmidlách sa jeho zmysel pre družnosť stráca. Zo svojej blízkosti odháňa všetky vtáky. A ešte zaujímavé je, že v kŕdľoch neznáša príslušníkov rovnakého druhu. Tých odháňa preč. Aj keď počas zimy v roku 2002/2003 počas tuhých mrazov sa glezgy už vzájomne rešpektovali a v jednom kŕdli ich bolo aj päť. Po skončení zimy sa od zimných kŕdľov odpútavá. A samec začína spievať už na konci februára, ale k stavbe hniezda dochádza až v apríli. Hniezda sú postavené na listnatých stromov, ako sú buky, jelše, hraby a iné. Hniezda sú postavené v rôznej výške, ale najčastejšie sa to pohybuje okolo dvoch metrov. Jediné hniezdo, čo som doteraz našiel bolo umiestnené na jelši vo výške približne dva metre. Počas párenia samec poskakuje okolo samice, pričom sa jej snaží ukázať svoje najkrajšie sfarbené časti peria. Hniezdo ktoré je postavené v rázsochách konárov alebo pri kmeni stromu stavia samica. Hniezdo je posatvené väčšinou z korienkov a v menšej miere sú to steblá a konáriky. Hniezdo je vystlané srsťou a má tvar plytkej misky. Stavba hniezda trvá 3 – 6 dní. Samička tak ako u iných druhov spevavcov stráca časť peria na bruchu a vytvárajú sa jej takzvané hniezdne nažiny. Samičky nažiny perím opäť zarastú na konci júla. Počas hniezdenia samček bráni hniezdny areál a počas zahrievania kŕmi samičku. Podľa odbornej literatúry na vajíčkach môže sedieť aj samček a to vtedy keď má na bruchu neoperené plochy, ale to nie je u každého páru. Počet vajíčok v znáške býva zvyčajne 5 dní. Farba vajíčok je taká, že na modrošedom podklade sa vyskytujú šedé a olivové škvrny a čiary, pričom počet škvŕn je hustejší na tupom konci vajíčka. Škrupinka vajíčka je jemná a hladká. Vajíčka sú znášané denne a sedenie obyčajne začína po znesení posledného vajíčka. Hniezdenie prebieha väčšinou v máji a náhradné hniezdenie sa môže posunúť až do júna. Zahrievanie vajíčok trvá 11 – 14 dní. Po vyliahnutí sú mladé kŕmené rodičmi hmyzom a nezrelými semenami. Mladé pri kŕmení ukazujú modročerveno sfarbenú ústnu dutinu obrúbenú žltým okrajom zobáka.

Starostlivosť o mláďatá v hniezde trvá 10 – 14 dní a podieľajú sa na nej obaja rodičia. Po vyliahnutí mláďat obaja rodičia obletujú v blízkosti hniezda každého votrelca. Väčšina mláďat opúšťa hniezdo v júni, ale ešte stále sú zavislé na rodičoch. Rodičia sa starajú o mladé ešte určitú dobu. Potom sa mladé združujú do kŕdľov a pohlavne dospievajú až v druhom roku života. Glezgy žijúce na Slovensku nie sú sťahovavé, sťahovavé sú len glezgy zo severnej Európy a z hniezdisk odlietajú v septembri.
Potrava je prevažne rastlinná. Sú to predovšetkým semená hlohu, hrabu, tisu, javoru a sú to aj takisto dužinaté plody, ide hlavne o kôstky ako sú čerešne, slivky a iné. Kôstku si glezg v zobáku vyrovná do najvhodnejšej polohy, rozlúskne ju a jazykom vyberie jadro. V dobe pred hniezdením sa živí pupeňmi lesných a ovocných krov a stromov. Potravu zbiera zo zeme a z konárov. V zime, keď zalietava ku kŕmidlám, tak uprednostňuje ako zdroj potravy slnečnicové semienka. V menšej miere je ako zdroj potravy chrústy a pavúky. Zobák je veľmi silný a dokáže vyvinúť tlak až 45 kilogramov.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Glezg hrubozobý