Líška hrdzavá

(mäsožravce) Líška hrdzavá (vulpes vulpes)


Najtypickejším znakom líšky hrdzavej je jej huňatý chvost. Tento nočný lovec, blízky príbuzný domáceho psa, žije ponajviac v rovinatej krajine, v poslednej dobe sa však stále častejšie objavuje i v mestách.

Líška hrdzavá je na život nočného lovca skvele vybavená. Jej oči sú špeciálne uspôsobené na videnie v tme. Za bunkami citlivými na svetlo sa nachádza ďalšia vrstva, nazývaná tapetum lucidum. Práve táto vrstva odráža dopadajúce svetlo späť a zdvojnásobuje intenzitu obrazu, ktorí líška vníma. V noci jej oči nazeleno svetielkujú. Výbornou pomocou pri hľadaní koristi je tiež sluch. Líška vníma dokonca aj nízkofrekvenčné tóny, ktoré spôsobí myška prechádzajúca trávou alebo dážďovka plaziaca sa po zemi. Jej uši dokážu zachytiť zvuk, ktorí vydávajú ich štetinky. Na nohách jej dokonca rastú hmatové chlpy, ktoré pomáhajú lepšie sa orientovať. Líška je veľmi prispôsobivá a zloženie svojej potravy bez problémov mení podľa prostredia v ktorom sa práve nachádza. Na pobreží mora plieni hniezda čajok, vyciciava ich vajíčka a požiera mláďatá, v lesoch loví myši a divoké králiky. Nepohrdne ani hmyzom.

Mimo obdobia rozmnožovania žijú zvieratá oboch pohlaví samotársky. Väčšina dňa trávia vo svojej podzemnej nore alebo v pelechu. Obdobie rozmnožovania pripadá na zimu. Malé líšťatá sa rodia na jar. Líške – matke pomáha niekedy s odchovom mláďat jej sestra, ktorá práve mláďatá nemá, alebo niektorá z jej starších dcér. Tieto tety tak získavajú cenné skúsenosti pre výchovu vlastných mláďat. Po narodení mláďat má samec veľmi ťažkú úlohu – zabezpečiť obživu pre celú rodinu. Oči a uši sa líšťatám otvárajú v druhom týždni života a bezpečie nory opúšťajú vo štvrtom týždni života. A už po šiestich mesiacoch života vážia toľko čo ich rodičia. Rýchlo sa rozchádzajú aby si našli svoje vlastné územie. Mnoho líšok žijúcich vo voľnej prírode hynie ešte pred desiatym mesiacom života, teda skôr než dosiahne pohlavnú zrelosť. Po dlhé stáročia človek líšku prenasledoval a lovil ju pre jej krásnu kožušinu. V Anglicku dokonca boli šľachtené psy určené na lov líšok. Je to jeden z najväčších prenášačov besnoty, ktorá je aj pre človeka veľmi nebezpečná. Ak sa besná líška stretne so psom a pohryzne ho ten môže preniesť túto chorobu aj na človeka.

Vďaka svojej inteligencii a vynaliezavosti nieje priamo ohrozená. Líšok naopak stále pribúda. Vyskytuje sa v Severnej Amerike, Európe a Ázii. Bola vysadená aj v Austrálii.

Samec váži 5,9 kg a samica 5,2 kg. Obvykle žije 18 mesiacov až dva roky a v zajatí 14 rokov.