Žaby a jašterice, ktoré požierajú hmyz, hady, ktoré požierajú zase žaby a niektorí vtáci a väcší cicavce patria do bohatého potravinového retazca.

Nižšie vegetacné pásma tvoria malé stromceky a kríky. Toto pásmo ale nie je husté a existuje tu otvorený priestor medzi kmenmi stromov a popínavými rastlinami. Nové stromy sa v snahe o dostatok svetla rozvetvujú až vo výške 30 m (napríklad obrovský pabuk). Rozvetvené stromy vytvárajú zelený klobúk nad celým pralesom. Niektoré stromy sú ale pravými obrami a vysoko precnievajú nad úroven korunového poschodia. Títo obri získavajú síce viac svetla, ale sú zato vystavení silnému vetru a musia sa uspokojit s menšou atmosferickou vlhkostou vzduchu, pretože siahajú až do výšky 50 m. Jednotlivé stromy daždového pralesa zriedka žijú dlhšie, ako 300 až 400 rokov (stromy lesov mierneho pásma sa môžu dožit 1 500 rokov). Pre chudobnú pôdu musia stromy vypúštat bocné korene, aby získali co najviac minerálov a vody. Casto sa stáva, že pri silných nárazoch vetra sa vylomí strom, ktorý nemá pevné korene. Pri páde vytvorí trhlinu v zelenom klobúku, takže na zem dopadne pár lúcov slnka. Vtedy sa prebudia až doteraz spiace semená a bojujú o život. Zacnú rást ako šialené. Vždy je k dispozícii vela mladých stromcekov, pripravených vyplnit medzeru. Niektoré druhy majú semená s dlhou životnostou, ktoré vyklícia, iba ked sú vystavené jasnému svetlu. Iné majú velmi lahké semená, ktoré roznáša vietor a ktoré sa rýchlo usadia na každom otvorenom priestore. Do jedného roka po vzniku medzery napríklad semenáciky mociarneho vrcholiaka môžu vyrást do výšky 7 metrov. Približne za 5 rokov eukalyptus daždového lesa, vyrastie do výšky 25 metrov a priemer kmena dosiahne vyše 30 cm. Po urcitej dobe (cca. 15 rokov) dosahujú mladé stromceky výšku spadnutého stromu a doplnajú tak štruktúru lesa.

VÝZNAM - KLÍMA

Velmi dôležitou funkciou tropických lesov je ovplyvnovanie klímy. Odlesnovaním tu vznikajú dva hlavné problémy. Ak sa premení zelený pruh okolo rovníka na holý pás, bude „svietivost“ Zeme vyššia. Tento efekt albeda (odrazivost svetla) môže narušit aj veterné systémy a režim daždov vo všetkých tropických, a možno aj v ovela viacerých oblastiach.
Druhým problémom by bolo zvýšené množstvo CO2 v globálnej atmosfére. To má za následok skleníkový efekt, co zase globálne oteplovanie, .. Každorocne sa v ovzduší zhromaždia 4 milióny ton uhlíka a podla odhadov pochádza približne 30 % tohoto množstva priamo z prirýchleho vypalovania tropických lesov.

VÝZNAM - MEDICÍNA

Tropické lesy nám však okrem kyslíka dávajú aj nieco iné. Mali by sme si na to spomenút, ked nabudúce vkrocíme do lekárne.