anoa, najmenší druh tura. Vdaka svojim malým rozmerom sa môžu tieto zvieratá lahko pohybovat hustou vegetáciou a trnitý porast im poskytuje ochranu pred nepriatelmi, rovnako ako aj potravu. Kancilovia sú tiež kopytníky, len o nieco menšie, v kohútiku dosahujú výšku iba 20-35 cm. Žijú jednotlivo alebo v pároch na cistinkách daždového pralesa Ázie a Afriky. Samcom kancilov vytrcajú z tlamy klovité špicáky. V areáli na okraji riek sa casto vyskytovali vydry. Pískanie vydry obrovskej je jedným z obvyklých zvukov nesúcich sa pozdlž riek v juhoamerickom pralese. Tieto vydry dosahujú velkost menšieho lachtana. Sú výborne prispôsobené životu vo vode a žijú vo velkých rodinných skupinách. Prirodzená zvedavost a hodnota ich kožušiny spôsobila vymiznutie vydier z velkej casti areálu.

Dúhové farby lesa

Korunové poschodie je elektrárnou daždového pralesa. Skoro celá produkcia, ktorá vzniká pohlcovaním slnecnej energie rastlinami, sa tvorí tu. Na tejto energii, ktorá je prenášaná zložitým systémom ekologických cyklov, je závislý celý prales.
Práve tu je živocíšnych druhov najviac. V zápase o prežitie sa tu najrôznejším spôsobom stretáva viac rastlín a živocíchov, než v ktoromkolvek inom prostredí. Svetlo poskytuje energiu potrebnú k životu a zároven je prostriedkom, z ktorého pomocou na seba živocíchy a rastliny upozornujú, dorozumievajú sa a súperia. Farebnost v korunách stromov je viditelným prejavom energie celého systému. Meniace sa farby sú tvorené lomom svetla, ktoré prechádza kryštálovou štruktúrou peria a šupín. Farby iskria, objavujúce sa a miznúce ako dúha. Takéto meniace sa sfarbenie nájdeme u rôznych živocíchov obývajúcich korunové poschodie: u vtákov, motýlov a dokonca i u pavúkov. Niektoré druhy pre velké množstvo nepriatelov skrývajú svoje žiarivé farby po väcšinu casu a odhalia ich iba na okamih. Napr. samci vtákov anolistov sú nenápadne hnedí alebo zelení, ale pri obhajobe teritória alebo lákaní samíc ich hrdlový lalok na chvílu zažiari ohnivo cerveno alebo oranžovo.
Vela druhov obyvatelov pralesa si vybralo co najrozmanitejšie farby svojej ci už pokožky alebo peria. Sú však druhy, ktoré dali pred farebnostou prednost zelenej farbe splývajúcej s okolím. Niektoré druhy hadov, ako bicovka, sa prispôsobili okoliu nielen farbou, ale aj svojim telom, jej hlava má tvar listu.

Spievajúci les

Vysoko v priestore nad vrcholmi pralesa sa šíria hlasné zvuky.