Niekolko druhov velkých živocíchov, žijúcich v korunách stromov, vydáva velmi silné tóny, ktorými sa dorozumievajú na velké vzdialenosti. Známe sú duetá samcov a samiciek gibonov. Ich hlas je tak zladený, že znie ako hlas jediného zvierata. Gibony svojím volaním vyznacujú rodinné teritórium, ktoré bránia pred ostatnými príslušníkmi svojho druhu. Majú neobycajne dlhé predné koncatiny. Skokmi, pri ktorých sa striedavo zachytávajú oboma pažami, dokážu prekonat obrovské medzery medzi vetvami stromov, pohybujú sa v korunách rýchlo a zároven s pôvabom. Skoro všetky pohyblivé zvieratá dokážu skákat zo stromu na strom, u niektorých druhov sa však skokanské umenie priblížilo skoro k dokonalosti. Drobné poloopice nartani s dlhými zadnými nohami skácu medzi kríkmi v bornejskom pralese na velké vzdialenosti a svojimi ohybnými prednými koncatinami sa za letu zmocnujú hmyzu.

Jedovatí dravci

Dravci používajú jed k oslabeniu alebo usmrteniu koristi, ktorá by inak mohla uniknút alebo ohrozit útocníka. Spolu s toxínmi vstrekujú velmi casto do tela obete aj enzýmy, ktoré zacnú proces trávenia a ulahcia tak prijímanie potravy. Najdokonalejším jedovatým hadom, zmijám, umožnujú ich toxíny, aby zaútocili i na živocíchy až 1,5 krát väcšie než sú ony samy.
Bezstavovce, ako pavúci, škorpióny ci stonožky, tiež lovia pomocou jedu. S oblubou sa ukrývajú v štrbinách a v sebaobrane môžu nebezpecne uštipnút aj cloveka, ak náhodou nájdu skrýšu v topánke alebo v záhybe šiat.

NICÍ DAŽDOVÉ LESY IBA CLOVEK ?

To urcite nie. Príroda sa svojím spôsobom nicí aj sama. A to ci už požiarmi pri velkých suchách, pri sopecných erupciách, pri zemetraseniach a podobne.
Zmeny spôsobené prírodou
• Prirodzené požiare
• Sopecné erupcie a sopecný popol vo vzduchu
• Zemetrasenia
• Studený vzduch stekajúci z vrcholov hôr
• Padanie stromov, niekedy spôsobené bleskom
• Suchá
• Záplavy
• Riecne záplavy, zosuv a ponáranie rozlahlých castí lesa

Približne každých 10 rokov vyústi do Tichého oceánu velmi známy teplý prúd El Nino, ktorý v trópoch ovplyvnuje podnebie. Suchá spojené s El Ninom sú najcastejšou prícinou rozsiahlej deštrukcie v okolí Tichého oceánu. Záhubu rastlín spôsobuje jednak sucho, jednak casté požiare vznikajúce v daždovom lese ako jeho dôsledok. Rozsah škody sa dá posúdit podla toho, že v osemdesiatych rokoch 19. storocia hustý dym z rozsiahlych lesných požiarov celkom ochromil pobrežnú plavbu v moriach severne od Novej Guiney, kedy viditelnost klesla na niekolko metrov. V severovýchodnom Borneu vypukli v roku 1982 požiare s rekordnými nicivými úcinkami.