Straty na dreve sa vycíslili na 80 miliárd dolárov, ale obrovská biologická hodnota teraz mrtvych rastlín a živocíchov je nevycíslitelná. V pôde tropických daždových lesov sa bežne vyskytuje drevené uhlie, trvalá pamiatka na nicivé úcinky sucha a ohna.
Pocas El Nina sú bežné aj hurikány. Trpia nimi najmä západné tichomorské ostrovy, napríklad východná Papua-Nová Guinea a Fidži, ako aj karibské oblasti a prilahlé oblasti tropickej Ameriky. V horských tropických oblastiach miestne cyklónové vetry casto spôsobujú rozsiahle znicenie lesov na vrcholoch hrebenov.
Nicivé môžu byt aj silné dažde, najmä v lesoch na ílovom podklade. Hmotnost lesa a podložia nasiaknutého daždom môže prevýšit ''nosnost" pôdy a celé oblasti jednoducho sklznu v obrovských zosuvoch. Podobný úcinok má aj tvorba meandrov vo väcších riekach.
Vo velkých nadmorských výškach sú v daždovom lese bežné rozsiahle trávnaté údolia. V prirodzených podmienkach by v týchto údoliach rástol horský les s mohutnými stromami a hustým podrastom. Ked vegetáciu znicí zemetrasenie, požiar, alebo sucho, vytvoria sa rozsiahle medzery. Z vrcholov okolitých hôr steká studený vzduch týmito medzerami a kynoží mladé stromceky. Vytvára tu mikroklímu podobnú podmienkam vo väcších výškach. Casom tu prevládajú druhy charakteristické pre vyššie polohy a vytlácajú pôvodné. Tropické daždové lesy sa casto nachádzajú na geologicky nestabilných miestach, vyskytujú sa tu casté zemetrasenia a sopecné výbuchy. Úcinky sopecnej cinnosti sa nepocitujú iba v oblasti výbuchu, kde môžu znicit všetko živé, ale aj na rozlahlých územiach, kde lesy zasype sopecný popol. Pôda je tu síce tradicne bohatá, ale flóra býva obmedzená. OBYVATELIA

Ludia žijúci v pralesoch sú ich súcastou. Poskytuje im úplne všetko. Je to jediné miesto, kde vedia žit. Z pokolenia na pokolenie si už dlhé roky odovzdávajú informácie dôležité na prežitie v tropických lesoch. Príliš neskoro sme pochopili obrovský význam znalostí a skúseností domorodcov. ( Malý zlomok ich vedomostí tvorí základ všetkých našich znalostí o rastlinných drogách. )

Amazonskí indiáni z kmena Yanomami sú síce lovci, ale obrábajú tiež malé pozemky vo vnútri pralesa. Pestujú tu vela pralesných plodín, ich rozmanitost prispieva k udržovaniu prirodzenej rovnováhy pralesa. Yanomamiovia nechávajú svoje pozemky zarást, takže behom 10 rokov sa nedajú od okolitej vegetácie rozoznat.
Penanovia z Bornea a kamerunskí Pygmejci Baka sú nomádi. Cestujú pralesom, získavajú potravu, lieky a další užitocný materiál, ale s jeho zdrojmi zaobchádzajú šetrne.