Príbytky z vetví listov pri pravidelnom stahovaní jednoducho rozoberú a odídu na dalšie miesto bez toho, aby pralesu akokolvek ublížili. Váhajú, ak musia zotat strom, lebo vedia, že poskytuje domov a potravu zvieratám, ktoré oni sami lovia.

Co takto si z nich zobrat príklad? Nie je to zlý nápad, ale prakticky dnes už nemožný. Ludom trvalo tisícrocia, kým ich pohodlnost, zvedavost a vynaliezavost vyšvihli na terajšiu úroven, dostat sa však naspät - to by trvalo minimálne rovnako dlho.
Domorodci daždových pralesov sú ludia, ktorých by sme si mali vážit. Dokázali odolat tlaku civilizácie a ponechat okolitú prírodu neporušenú. Život, resp. ludia sú však neférový a my im ju berieme ako malé dieta, ktoré zoberie druhému zmrzlinu, lebo mu jeho vlastná spadla ked nedávalo pozor.

Kmenu už spomenutých Yanomamiov (Brazília) bola v minulosti pôda kradnutá zlatokopmi. Waoraniom (Ekvádor) ju bral ropný prieskum. Barabaigom (Tanzánia) intenzívne pestovanie pšenice, Mentawaiom (Indonézia) príliv pristahovalcov, Dyakom (Malajzia) tažba dreva, Lumadom (Filipíny) tiež tažba dreva a plánovaná výstavba elektrárne, Bhilom a Tadaiorom (India) projekt výstavby priehrad...
Niektoré organizácie sa angažujú za to, aby obyvatelom daždových pralesov nebola násilne odoberaná pôda, na niektorých miestach dokonca vznikajú národné parky.
Miestni domorodci si už dlhé roky vedeli prírodu okolo seba udržat neporušenú. Nám sa to nepodarilo...

KAŽDÝ JE VINNÍKOM ?

Možno si to ani neuvedomujeme, ale k niceniu pralesov prispievame každým dnom. Niekto viac, niekto menej. Zamyslite sa napríklad nad svojím vlastným domovom, bytom: nemáte náhodou parkety a krásny drevený nábytok? Mnohé boli vyrobené s použitím tropických drevín. Ale nie len také velké predmety, aj nádherná 30 centimetrová soška z napríklad ebenového dreva je dôkazom, že vzácne dreviny sa tažia ešte stále. Suma, ktorú sme za nu zaplatili ani zdaleka nie je primeranou danou za život stromu a stratené obydlia živocíchov na nom žijúcich. Ešte menej priamou cestou, avšak s ešte nicivejším výsledkom, prispievajú západní spotrebitelia k stratám daždových lesov svojimi nadmernými požiadavkami na teoreticky lacné dodávky krmiva pre hospodárske zvieratá. Maniok sa v Thajsku pestuje na pôde, kde pôvodne rástol prales. Európske spolocenstvo ho z Thajska dováža za rok milióny ton, vykrmuje sa s ním v Európe mnoho prasiat, hydiny a dobytka. Požiadavky rastú a pre pôdu sa daždový les klcuje stále viac a viac. Podobne je to aj so zvieratami, ktoré potrebujú pastvu. A prales sa znova klcuje..