Tu však môžeme uviest jeden dobrý skutok: Burger King, predtým hlavný dovozca hovädzieho mäsa zo Strednej Ameriky, zastavil dovoz mäsa z oblasti daždových pralesov, práve preto, že sa kvôli pastvinám pre dobytok prales vyrúbaval. Je dobré, že vedeli využit svoje ,,dolárové hlasy,, na obranu tropických lesov.
Objavili sme však i inú dobrú správu. Je to návrh kampane na vysádzanie stromov v oblasti trópov. Naozaj sa nenájde lepšie miesto na pestovanie stromov, než sú trópy so svojím vlhkým a teplým podnebím. Mohlo by to znacne obmedzit rast percenta oxidu uhlicitého v atmosfére. Stromy predsa oxid uhlicitý fotosyntézou absorbujú (strom je z ox. uhlicitého spolovice tvorený). Jeden strom môže vstrebat za rok až desat ton uhlíka. Zapocítajme si - 1 000 000 km štvorcových môže zlikvidovat z ovzdušia približne 1 000 000 000 ton uhlíka ! Vysadzovaním stromov nemôžeme samozrejme vylúcit zhromaždovanie uhlíka v ovzduší, nie je k tomu dost pôdy. Keby že však myslíme reálne, jeho polovicné zníženie by sme si za ciel postavit mohli. Potrebovali by sme na to za desat rokov asi 80 miliárd amerických dolárov, co je v porovnaní s tým, co by sa stalo, keby sme nic nepodnikli, velmi malá investícia. Tak schválne - až 200 miliárd amerických dolárov by bolo treba investovat do znovuobnovenia zavlažovacích systémov, aby sa predišlo vážnym klimatickým zmenám ako dôsledku skleníkového efektu. Ale vrátme sa naspät. Za 10 rokov 80 miliárd amerických dolárov, to je 8 miliárd na rok. Je to pätnásobok terajšej sumy zbieranej na daždové pralesy. Samozrejme by bolo nelogické na jednej strane stromy kácat a na druhej ich vysádzat. Preto by tento program musel byt sprevádzaný výraznejšími krokmi k zastaveniu odlesnovania. Táto myšlienka sa ešte prednedávnom považovala za nereálnu, ale Inter Governmental Panel on Climate Change, zaoberajúci sa klímou doporucuje, aby sa v budúcich 20 rokoch na celom svete vysadilo 2,4 milióna štvorcových kilometrov lesov, lebo následky na seba nenechajú dlho cakat.

Tropické lesy majú ešte nádej. V niektorých štátoch sa odlesnovanie dokonca vyhlásilo za národné ohrozenie. Ešte daleko slubnejší je rýchly rozvoj skupín aktivistov, bojujúcich proti tažbe dreva v daždových pralesov, napríklad Indonézske ekologické fórum (Idonesian Environmental Forum ) získalo podstatný politický vplyv. V Indii hnutie Chipko a kampan za Tiché údolie ( Silent Valley ) dosiahli znacných výsledkov. V Keni vysadila organizácia Zelený pás ( Green Belt ) v období jedného roka viac stromov, ako sa podarilo vláde za uplynulých 10 rokov. Sú to síce len malé hviezdicky na temnom nebi pustošenia tropických daždových pralesov, ale svietia nám jasne na nádej.
Nakoniec sa zdá, že 21.