(mäsožravec) Medveď hnedý grizly (ursus arctos horribilis)

Medveď grizly dostal svoje meno vďaka svojim dlhým chlpom so striebornými končekmi, ktoré pokrývajú jeho plecia a chrbát a dodávajú srsti šedý nádych. Anglické „grizzle“ totiž znamená sivý, šedivý. Mnohými povesťami opradený medveď grizly, ktorý je poddruhom známeho medveďa hnedého, žije dnes na Aljaške, v Kanade a v niekoľkých národných parkoch Spojených štátov. V nedostupných horách a hustých lesoch vedie svoj samotársky život.

Vo svojom životnom prostredí je medveď grizly kráľom, ktorý nemá prirodzených nepriateľov. Neobýva žiadne pevne stanovené územie, ostatným príslušníkom svojho rodu sa vyhýba a s inými zvieratami sa púšťa do boja len zriedka. Pokiaľ predsa len dôjde k boju, čo sa stáva počas obdobia rozmnožovania alebo keď matka bráni svoje mláďatá, vychádza z neho medveď grizly zvyčajne víťazne. Medveď grizly trávi jar a leto prevažne zaobstarávaním potravy, odpočinkom a spánkom. Na jeseň zožerie obrovské množstvo potravy, aby si vytvoril dostatočné zásoby tuku pred zimným spánkom. Medveď grizly neprespí celú zimu bez prebudenia, len pri chladnom počasí upadá do akéhosi polospánku, pri ktorom má mierne zníženú telesnú teplotu. Za slnečných dní sa prebudí a vydá sa za potravou. Niektoré medvede využívajú prirodzené úkryty, ale väčšina z nich si vyhrabáva brloh v zemi. Grizly do neho obvykle zalieza, keď je okolitá zem pokrytá súvislou vrstvou snehu. Celkom ho opúšťa až na jar. Ako prvé vyliezajú samce a samice, ktoré nemajú mladé, ale v zásade sa čas vychádzania líši podľa počasia a podľa zvyklosti toho ktorého medveďa. Ich prvá myšlienka po opustení brlohu je čo najrýchlejšie zohnať nejakú potravu.

Napriek povesti krvilačného mäsožravca chutia grizlymu lesné plody a ovocie rovnako dobre ako mäso. Hoci patrí medzi mäsožravce, podobne ako väčšina ostatných medveďov je všežravcom, ktorý nepohrdne žiadnou potravou. Žerie lesné plody, orechy, riasy, korienky a živočíšnu potravu, napríklad hmyz, hlodavce, ryby a zdochliny. Zdochlinu dokáže medveď grizly zacítiť na vzdialenosť až 28 kilometrov. Medveď grizly loví veľké zvieratá, napríklad soby karibu, iba keď stretne mladé, zoslabnuté alebo ranené kusy. Jeden karibu vystačí medvedici s mláďatami na štyri až päť dní. Matka však musí starostlivo zdochlinu zakopať, aby ju nenašli ostatné zvieratá. Všetkým kanadským medveďom nastáva obdobie hojnosti, keď proti prúdu riek začínajú na svoje tradičné miesto trenia tiahnuť lososy.