Je zároveň aj najvyšším vrcholom celých Karpát.
V takýchto podmienkach najvyšších plôch prevládajú najmä lišajníky,machorasty a riasy.Hlavne lišajníky sú schopné znášať neobyčajne extrémne podmienky holých skalných stien.Ich telá sú prispôsobené ako vysokým teplotám povrchu skaly v lete,tak silnému mrazu v zime,kedy sú ich vysušené stielky mrazuvzdorné.
Napriek drsným podmienkam v subniválnom stupni rastie okrem nižších organizmov ešte vyše 130 druhov cievnatých rastlín.Patria k nim:horec ľadový, iskerník ľadovcový, rožec jednokvetý, lipnica riedka, kostrava nízka a hôľnička dvojradová.Ešte nad 2600 m n.m. nájdeme 40 druhov cievnatých rastlín.Niektoré z nich sú mimoriadne cenné, pretože patria ku glaciálnym reliktom,čo sú druhy zachované z ľadových dôb.
Ani strmé zrázy,ani obmedzené množstvo potravy v týchto polohách nie sú prekážkou pre niektorých predstaviteľov fauny.Najmä tatranské kamzíky sú náročným podmienkam vysokohorského prostredia dobre prispôsobené a zdržujú sa tu celý rok.Žijú v diferencovaných skupinách a aktívne sú najmä cez deň.Ruja kamzíkov prebieha v októbri až decembri.Samice rodia jedno,zriedkavo dve mláďatá v máji alebo v júni.Kamzíky sa živia hlavne bylinami a lišajníkmi.Prirodzeným nepriateľom je hlavne rys a orol skalný.V súčastnosti sa ich počet pohybuje okolo500.
Najčastejšie však nad hrebeňmi a štítmi možno pozorovať niektorých vtákov.Vyskytujú sa tu najmä krkavce čierne.K vzácnejším patrí orol skalný-náš najväčší chránený dravec.Rozpätie krídel má asi 2 m.Hniezdo si robieva v priehlbni vysokej skalnej steny.Žerie rôzne hlodavce, mladé líšky, choré a staré kamzíky, takže plní úlohu ,,zdravotnej polície“.Keďže bol na mnohých miestach vyhubený, je u nás zákonom chránený a patí medzi endemické druhy.