Koža
Koža
Dokážete si predstaviť, že máte na tele kompletný odev, ktorí je nepremokavý, vzduchotesný, pevný a pritom pružný, s úžasnou schopnosťou sebaobnovy. Taký odev nosíme každý deň – našu kožu.
Koža je najväčší telesný orgán. U dospelého človeka plošne rozložená, by pokryla výmeru skoro 2 metrov. Vážila by 3kg, okolo jednej dvadsatiny celkovej hmotnosti ľudského tela. Hrúbka kože sa pohybuje od 0,5 mm do 5 mm. Je tenšia na miestach, ktoré nie sú príliš vystavované odreniam, alebo tlaku, napr. na vnútornej strane predlaktia, a silnejšie na viac namáhaných plochách, napr. na chodidlách. Pod mikroskopom je možné vidieť, že koža je tvorená z dvoch vrstiev.
Vonkajšia vrstva sa nazýva epidermis (pokožka) a obsahuje 20-30 vrstiev odumretých buniek. Tieto bunky sa čiastočne prekrývajú ako škridle na streche, a tým umožňujú napínanie kože pri pohybe. Tisíce mŕtvych buniek sa denne odiera, ale tým sa koža nepoškodzuje, pretože sú bunky nepretržite obnovované.
Na spodnej strane pokožky sa bunky neustále delia. Každá nová bunka sa postupne naplňuje hustou ochrannou látkou zvanou keratyn. Tieto bunky sú vytlačované k povrchu, zatiaľ čo sa pod nimi tvoria ďalšie nové bunky. Bunke trvá 3 až 4 týždne, kým dosiahne povrchu. Tou dobou je však už odumretá. Z tela sú odumreté bunky odierané ako drobné, ťažko viditeľné šupinky. Za život človek stratí asi 18 kg odumretej kože. Hlbšie v pokožke sú roztrúsené melanocyty. Produkujú pigment, ktorí chráni pokožku ak je vystavená slnečnému žiareniu. Pigment absorvuje svetelnú energiu a koža dostane tmavšiu farbu. Pigment je dopravovaný medzi odumreté bunky a je spolu s nimi postupne ztieraný. Preto opálenie postupne bledne. Pigment sa môže vyskytovať aj v zhlukoch a vytvárať tak pehy.
Pod pokožkou sa nachádza silnejšia vrstva – zamša. Vrchná časť zamši obsahuje prepletené vlákenka špeciálnych bielkovín, ktoré sa nazývajú kolageny a elastiny. Spôsobujú pružnosť a elastickosť kože. Zamša tiež obsahuje tisícky drobných krvných cievok. Keď je vám teplo, cievky sa rozširujú a prúdi nimi viac krvi. Táto krv pod povrchom kože uvoľní teplo a tím vás ochladí. Preto je vám teplo sčervenáte. Ak je vám zima celý tento proces sa obráti o 180 stupňov a vy zblednete. Krv tiež týmito cievkami privádza živiny do oboch vrstiev kože a odvádza odtade splodiny. Keď sa porežeme, krv vytvorí zrazeninu, ktorá ranu zacelí chrastou. Tak nás chráni pred choroboplodnými zárodkami a udržuje v tele dôležité tekutiny.
Koža je vlastne tvorená z dvoch vrstiev pokožky a zamše. V týchto vrstvách sa nachádzajú žlazy, ktoré produkujú pot, cibuľky, z ktorých vyrastajú vlasy a chlpy, nervové zakončenia, ktorými všetko vnímame a bunky, ktoré opália našu pokožku na slnku. Ale vráťme sa späť ku zamši, ktorá tiež obsahuje rôzne nervové zakončenia spojené s mozgom, ktoré nám umožňujú nadviazať kontakt s okolím pomocou hmatu. Nervové zakončenia alebo receptory, sa vetvia v zamši a reagujú na bolesť. Vo vrchnej časti zamše sa nachádzajú Meissnerova telieska. Sú to hmatové receptory zachytávajúce ľahký tlak. O niečo nižšie v zamši sú Riffinové teliska – receptory tepla a Krauzove telieska – receptory chladu. Hlboko v zamši sú potné žľazy, ktoré majú dôležitú úlohu – udržovať stálu telesnú teplotu. Ak vám je teplo začnete sa potiť, a tým sa vaše telo ochladzuje. Žľazy každý deň vyprodukujú 250-500 ml potu. Za veľkého tepla to však môžu byť aj 2 litre. Potné žľazy sú na tele uložené nerovnomerne. Čiari na prstoch každého z nás vytvárajú neopakovateľný tvar. Tento tvar pomáha detektívom identifikovať zločinca. V zamši sa tiež nachádzajú uzlíky, z ktorých vyrastajú vlasy a chĺpky, do ktorých ústia tukové žľazy. Tie produkujú hustú a mastnú hmotu, ktorá sa nazýva kožný tuk a ktorá potom nepretržite preniká na povrch, kde mastí vlasy, chĺpky a kožu. Bez tejto ochrany by koža vyschla a odlúpala sa bez možnosti obnovy. S každou vlasovou či chlpovov cibuľkou je spojený svalový napriamovač. Keď je vám zima, alebo máte strach, tieto svaly sa stiahnu a tým sa chípky vzpriamia. Pokožka okolo chĺpkou sa tiež vztýči a spôsobí „husiu kožu“. Pod zamšou je podkožný tuk, ktorí funguje ako vrstva vankúšov a izolácia chrániaca telo pred chladom a zabraňujúca strate tepla. V stavu núdze slúži ako zdroj energie. Pod podkožným tukom sú vnútorné orgány – svaly, žľazy, hlavné nervy a krvné cievy. Za svoju ochranu vďačia koži, svojej živej bariére.
Zdroje:
Svet poznání -
|