Pri práci som takisto chcel získať skúsensti z tvorby odbornej činnosti, naučiť sa pracovať s odbornou literatúrou a zdokonaliť sa v používaní textového editora.
So získavaním materiálov som nemal veľké tažkosti, pretože väčšinu odbornej literatúry mi poskytol môj konzultant. Veľmi mi pomohla aj návšteva skúmanej lokality. 1.1 VYMEDZENIE ÚZEMIA

Územie môjho záujmu predstavujú Jelenské vrchy. V zmysle geomorfologického členenia je záujmové územie jedným z troch podcelkov Starohorských vrchov. Jelenské vrchy sa delia na dve časti: Jelenský chrbát a Donovalské sedlo. Starohorské vrchy ako celok patria do Fatransko-tatranskej oblasti, subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, provincie Západné Karpaty, podsústavy Karpaty v rámci Alpsko-himalájskej sústavy.
Jelenské vrchy ležia v centrálnej časti Starohorských vrchov (mapa 1). Severná hranica je totožná s hranicou celku podľa Mazúra - Lukniša (1980). V časti Donovalského sedla je tvorená úpätnicou na južnom svahu Zvolena vo Veľkej Fatre sledujúc 800 až 950 m vrstevnicu a v časti Jelenského chrbátu údolnicou Starohorského potoka. Západnú hranicu tvorí taktiež údolnica Starohorského potoka a Bystrice. Južná hranica je opäť identická s hranicou celku podľa Mazúra - Lukniša (1980) a sleduje tektonickú líniu medzi Jelenskými vrchmi a Bystrickým podolím Zvolenskej kotliny. Východnú hranicu tvorí zhruba tektonická línia prechádzajúca medzi Balážmi a Bullami. V južnej časti ju sledujú toky Marková a Ľupčica. Severnú časť tejto hranice pretína hlavný chrbát Jelenských vrchov a hranica v týchto miestach vedie plochým cedlom medzi Hrubým vrchom a Baraňou hlavou.
Jelenský chrbát tvorí väčšiu časť Jelenských vrchov a zároveň predstavuje ”chrbticu”, hlavnú líniu a svojou rozlohou (66, 1 km2) najväčšiu časť Starohorských vrchov. Vytvára ho línia vrcholov Panský diel (1100 m n. m.) - Jelenská skala (1153 m n. m.) - Hrubý vrch (1169 m n. m.). Severne leží druhá časť, výrazná zníženina Donovalského sedla. Hranicou medzi nimi je línia osád Jergaly-Bully.
Najvyšším terénnym bodom v území je Hrubý vrch (1169 m n. m.). Najnižšie položeným územím je riečna niva Bystrice pri Jakube (360 m n. m.). Celkové prevýšenie je 809 m.

































2. METODIKA PRÁCE


Moju prácu som spracoval podľa nasledujúceho pracovného postupu. Po výbere témy práce som vymedzil záujmové územie podľa turistickej mapy OKOLIE BANSKEJ BYSTRICE – DONOVALY v mierke 1:50 000 (1999). Ďalej som venoval pozornosť získaniu uceleného obrazu o študovanom území. Zameral som sa na vyhľadanie dostupnej odbornej literatúry. Všetku ju uvádzam v zozname použitej literatúry. Preštudovaním rôznych literárnych titulov a prácou s kartografickým materiálom som získal potrebné informácie.