Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Geologická charakteristika Jelenských vrchov (SOČ)
Dátum pridania: | 03.03.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | najbolji | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 397 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 10.3 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 17m 10s |
Pomalé čítanie: | 25m 45s |
V miocéne dochádza k zdvihu jednotlivých pohorí Západných Karpát, na okrajoch ktorých vznikali rozsiahle zlomy. Takto sa vyzdvihli všetky jadrové pohoria, teda aj Jelenské vrchy (megaantiklinálne vykleňovanie) až ku koncu neogénu. Následne vznikla riečna sieť a v spolupráci s ostatnými exogénnymi faktormi sa formoval reliéf.
Obdobie kvartéru sa napriek svojmu krátkemu trvaniu javí ako veľmi dynamické, s intenzívnymi periodickými pohybmi poklesového a zdvihového charakteru a spolu s klímou sa rozhodujúcou mierou podieľali na vývoji súčasného geomorfologického charakteru územia. Kvartér Jelenských vrchov predstavujú fluviálne sedimenty, deluviálne hlinitokamenité sutiny, sedimenty náplavových kužeľov a travertíny.
3.2. Charakteristika hornín
Územie má zložitú geologicko-tektonickú stavbu, ktorá je výsledkom príkrovovej stavby jadrového pohoria alpinotypne zvrásneného. Májú charakter megaantiklinálnej hráste, v ktorej centrálnej časti sa nachádza eróziou obnažené kryštalické jadro (kryštalinikum). Je zložené z najstarších a najodolnejších hornín - žúl a kryštalických bridlíc. Nad ním ležia mladopaleozoické a mezozoické súbory hornín v autochtónnej pozícii zložené z druhohorných hornín - vápencov, dolomitov a slienovcov. Na geologickej stavbe sa ďalej podieľa aj jednotka vnútrokarpatského paleogénu (mapa 2).
3.2.1. Kryštalinikum
Kryštalinikum má v Jelenských vrchoch dvojaký vývoj a patrí dvom odlišným štruktúrnym jednotkám, východnej a západnej. Každá z nich má samostatnú tektonickú stavbu. Oddelené sú tektonickou líniou prvého rádu, ktorá prechádza medzi Balážmi a Bullami.
Západnú časť, zaberajúcu väčšinu územia Jelenských vrchov, predstavuje kryštalinikum krížňanského príkrovu (tzv. fatrikum). Táto jednotka sem bola presunutá v kriede cez už prítomný reliéf. Fatrikum tvoria ostrovy kryštalických bridlíc (polkanovský, balážsky a starohorský) bez výrazného zastúpenia granitoidov, obklopené mladším paleozoikom a mezozoikom (mapa 2).
Východnú časť, ktorá sa na území Jelenských vrchov vyskytuje len ostrovčekovito, buduje kryštalinikum tatranskej subdomény, mezozoickými jednotkami subtatranských príkrovov. Svojim vývojom a zastúpením patrí kryštaliniku ďumbierskej podzóny. Vyskytujú sa v ňom horniny ako v samostatných Nízkych Tatrách. Granitoidy sú zastúpené hlavne autometamorfovaným granitom prašivského typu a menej biotickým granodioritom ďumbierskeho typu. Metamorfity sú zastúpené najmä pararulami a migmatitmi.
Zdroje: 1. Fusán, O.: SSR – geologický vývoj. In: Plesník, P. et al.: Malá slovenská vlasiveda. Bratislava, Obzor 1989., 2. Gajdoš, A.: Geomorfologická charakteristika Starohorských vrchov. Dizertačná práca. Bratislava, Prif UK 1998., 3. Jákal, J.: Súčasné reliéfotvorné procesy. Mapa v mierke 1:1 000 000, Atlas SSR. Bratislava, SAV a Slovenský úrad geodézie a katografie 1980, 4. Kolektív autorov: Okolie Banskej Bystrice – Donovaly. Mapa v mierke 1:50 000, Edícia turistických máp. Harmanec, Vojenský kartografický ústav 1999., 5. Maheľ, M., Konečný, V.: Tektonika. Mapa v mierke 1:1 000 000, Atlas SSR. Bratislava, SAV a Slovenský úrad geodézie a kartografie 1980., 6. Mazúr, E., Lukniš, M.: Geomorfologické jednotky. Mapa v mierke 1:50 000, Atlas SSR. Bratislava, SAV a Slovenský úrad geodézie a kartografie 1980.