Severne od Balážov sa nachádzajú šošovky biotického kremenného dioritu (trondhjemit) až stredne zrnitého granodioritu karbónskeho veku (ďumbiersky typ)(mapa 2).

3.2.2. Mladšie paleozoikum

Je zastúpené permskými sedimentami vystupujúcimi na povrchu v tektonickom okne, ktoré možno ohraničiť spojnicou Staré Hory - Baláže, z J Selčiansky potok - Špania Dolina - Uľanka a na Z z okolia Uľanky smerom na SV k Starým Horám.
Permské sedimenty sú tvorené súborom klasticko-ílovitých hornín, tzv. špaňodolinské súvrstvie. Sú to najmä zlepence, arkózy s polohami pieskovcov a pestrích bridlíc. Obsahujú množstvo zle vytriedeného materiálu z vynorených oblastí epivariskej kontinentálnej kôry. Tieto sedimenty predstavujú pomerne monotónny súbor, v ktorom sa smerom hore veľkosť zrna zmenšuje, podiel jemnozrnnejšej frakcie zvyšuje a pomaly sa vytrácajú vrstvy s polohami valúňov. Celý súbor spočíva diskordantne na podložnom kryštaliniku (mapa 2).

3.2.3. Mezozoikum

Je budované nasledovnými tektonickými jednotkami: donovalská séria (mezozoické súvrstvia v obalovej pozícii), krížňanský príkrov (veporikum), chočský príkrov (hronikum). Litologicky je veľmi pestrý, zložený prevažne z vápencov, dolomitov, bridlíc a kremencov.

Donovalská séria

Na mape č. 1 je donovalská séria vyčlenená ako pokračovanie série Červenej Magury, čo je obalová jednotka SZ časti Nízkych Tatier, smerom k JZ. Na povrch vystupuje v úzkom prerušovanom pásme od Donovalov po Staré Hory, v okolí Uľanky, ďalej buduje oblasť Jelenskej skaly, Hrubého vrchu a Hôrky. Jej styk so sériou Červenej Magury je prekrytý krížňanským príkrovom. Vznik donovalskej série je datovaný na obdobie od spodného triasu až po malm. Spodný trias je zastúpený klastikami lužnianskeho súvrstvia (čisté kremenné pieskovce a kremence). Toto súvrstvie pozvoľna prechádza do verfénskych vrstiev, pestrých ílovitých a piesčitých kremitých bridlíc s polohami kavernóznych dolomitov. V nadloží gutensteinských vápencov vystupujú lavicovité ramsauské dolomity šedej alebo ružovej farby. Šedé a ružové vápence zasa predstavujú lias a doger. Do malmu patria biele žltkasté a ružové piesčité hrubolavicovité vápence (mapa 1).

Krížňanský príkrov

Vystupuje v nadloží obalovej donovalskej série a v podloží chočského príkrovu. Patrí k typickým superficiálnym príkrovom, budovaným takmer výlučne mezozoickými nepremenenými sekvenciami. Tvoria ho horniny spodného triasu až spodnej kriedy.
Kremence spodného triasu majú bežný vývin, bez výraznejších odlišností od kremencov obalových sérií. Vystupujú hlavne v oblasti starohorského tektonického okna.