Žralok belasý - biela smrť

(žraloky) Žralok belasý (carcharodon carcharias)

Ľudia nazývajú žraloka belasého aj biely žralok alebo biela smrť. Zoznam všetkých útokov tohto morského tuláka na kúpajúcich sa ľudí a na malé člny by bol veľmi dlhý a krvavý. Žralok belasý patrí medzi najobávanejších obyvateľov morí. Dáva prednosť vodám miernych zemepisných šírok a čas trávi väčšinou samotárskym životom na otvorenom mori. Je odsúdený na neustáli pohyb, pretože iba tak môže jeho krv rozvádzať po tele dostatok kyslíka.

Zoológovia predpokladajú, že keď žralok belasý dorastie do určitej dĺžky a hmotnosti, úplne zmení dovtedajšie životné návyky. Vyzerá to, akoby zviera, ktoré dovtedy žilo pokojne v horných vrstvách vody pod hladinou, z ničoho nič opustilo svoje osvedčené lovecké metódy a navždy zmizlo v temných hlbinách. Rovnako prijateľný je aj predpoklad, že po dosiahnutí určitej veľkosti žralok belasý zmení svoje pohlavie zo samčieho na samičie. Podobný jav môžeme pozorovať aj v prípade iných živočíchov, napr. u rýb rodu Labroides alebo niektorých morských ostriežov. Príroda možno týmto spôsobom zabezpečuje prežitie druhu, lebo takto vlastne umožňuje privádzať na svet zdatné potomstvo iba veľkým a silným jedincom.

Každý živočích žijúci v oceáne je v podstate potenciálnou korisťou žraloka belasého - a čím väčší, tým lepšie. Tuniaky, marlíny (ryby príbuzné makrelám) a mečiare patri medzi jeho najobľúbenejšie pochúťky, zatiaľ čo uškatce sú pre neho skôr predjedlom. Úplná väčšina žralokov belasých loví samotársky. Stáva sa, že krv rozptýlení vo vode priláka k lovcovi a jeho obeti ďalšie žraloky, z ktorých si každý utrhne svoj diel. V súčasnosti neexistuje štúdia o tom , koľko potravy spotrebuje žralok belasý za jeden deň. Je ale známe, že jej množstvo závisí od teploty vody a od toho, koľko vhodnej koristi sa v okolí žraloka práve nachádza. Pre loviaceho žraloka je životne dôležitý mimoriadne jemný ňuch, najcitlivejší z jeho zmyslov. Práve na ňuchom dokáže žralok belasý vystopovať potravu na veľkú vzdialenosť. Tisíce drobných jamiek, ktorými je posiaty špic jeho nosa, predstavujú dôležitý zmyslový orgán, ktorý je schopný zacítiť jednu kvapku krvi v 4,6 miliónoch litrov vody. Žralok belasý okrem ňuchu dokáže veľmi šikovne orientovať aj pomocou ultrazvuku. Zdá sa, že loví každú korisť, na ktorú narazí, bez ohľadu na to či pred chvíľou zožral rovnako veľkú porciu.

Na druhej strane je mu úplne ľahostajné, že občas musí vydržať aj dlhú dobu bez potravy.

Veľmi veľa útokov na ľudí má na svedomí skutočne žralok belasý. Jednoznačne o tom svedčia odtlačky zubov na poškodených surfoch a člnoch i poranenia napadnutých ľudí, ktorí útok žraloka prežili. Žraloka belasého spoľahlivo rozpoznáme podľa jeho vysokej trojuhoľníkovej plutva a podľa silného chvost. O žralokoch belasých máme aj v súčasnosti k dispozícii iba prekvapivo málo poznatkov, hlavne preto, lebo sa musí neustále pohybovať. Vďaka tejto skutočnosti o ňom pretrváva veľa povier a mýtov.

Žralok belasý sa vyskytuje vo vodách všetkých svetových oceánov, ale dáva prednosť moriam tropického až mierneho pásma. Ojedinelo sa zatúla až k brehom južnej Austrálie, Severnej Ameriky a Islandu. Žralok belasý je neustále na cestách, preto nie je možné zistiť jeho početnosť a v tomto smere sa doteraz nepodnikali žiadne výskumy. Predpokladá sa však, že jeho populácia nie je veľmi početná. Jeho dĺžka je asi 3-6 metrov, ale údajne môže byť aj väčší. Hmotnosť sa pohybuje od 1200 do 3000kg. O spôsobe rozmnožovania týchto zaujímavých žralokov vime len veľmi málo. Predpokladá sa však, že samica žraloka belasého je živorodá a privádza na svet jedno mláďa. Jeho potravou je asi všetko od prívesku na kľúčik až po samotného človeka či delfína. Dĺžka života je podobne ako veľa iných vecí neznáma. Medzi príbuzné druhy patrí napríklad žralok obrovský, ktorí je so svojou dĺžkou 18 metrov najväčším žralokom na svete. O niečo menší je žralok ozrutný.