Svoju korisť usmrcuje prehryznutím krčnej cievy. Loví hlavne podvečer a v noci. Pri obrane používa ostro páchnuci výlučok podchvostových žliaz podobne ako tchor. Jeho revír je 7-50 ha veľký. Obýva rôzne zemné úkryty, často aj nory po iných cicavcoch. V nich odchováva aj mláďatá. Pári sa v lete alebo koncom zimy (január, február). Pri letnom párení dochádza k utajenej gravidite a mláďatá sa rodia až na jar budúceho roka, pri zimnom párení sa zárodok vyvíja 3 mesiace. V jednom vrhu býva 3-13 mláďat. Oči sa im otvoria po 34-42 dňoch. Materské mlieko pijú skoro dva mesiace, ale už od 30. dňa príjmajú mäsitú potravu, ktorú prináša do hniezda aj samec. Pohlavne dospievajú v nasledujúcom roku a dožívajú sa priemerne 7 rokov. V zimnom období má biele sfarbenie s typickým čiernym koncom chvosta. Zimná kožušina hranostajov (tzv. hermelín) sa používala na ozdobu kráľovských plášťov.




47. tchor tmavý (= t. obyčajný) – Mustela putorius (= Putorius putorius) (čeľaď Mustelidae – lasicovité)
Obľubuje stepné a lesostepné biotopy asi do nadmorskej výšky 1000 m. Veľmi často sa s ním stretneme aj v blízkosti ľudských sídlišť. Je verný svojmu lovnému revíru, ktorý môže mať až 20 km2. Revír si značkuje výlučkom podchvostových žliaz, ktorý veľmi zapácha. Svoje obydlia si buduje v rôznych norách, kopách kamenia, hromadách dreva či v dutinách stromov. Loví v podvečer a v noci. Dobre pláve. Živí sa najmä cicavcami do veľkosti králika, menej hmyzom, slimákmi, obojživelníkmi, plazmi, rybami a vtákmi. Tchor tmavý je relatívne hojný druh, avšak jeho populačná hustota osciluje v závislosti od populačných vĺn drobných zemných cicavcov. Pári sa v marci až apríli a samica po 40-43 dňoch vrhá 3-8 mláďat. Po 30 dňoch sa mláďatám otvárajú oči, materské mlieko pijú 4-5 týždňov, ako 3 mesačné sú schopné samostatne loviť ale zotrvávajú so samicou do nasledujúceho roku, keď sú už pohlavne dospelé. Tchor má veľmi cenenú kožušinu a je lovnou zverou. Je užitočný reguláciou hlodavcov aj napriek škodám, ktoré príležitostne napácha v bažantniciach a chovoch hydiny.

48. kuna lesná (=k. hôrna) – Martes martes (čeľaď Mustelidae – lasicovité)
Kuna lesná osídľuje všetky typy lesov, kde obýva dutiny stromov a príležitostne hniezda väčších vtákov a veveríc. Okrem hlavného hniezda má v revíre aj niekoľko vedľajších úkrytov. Žije väčšinou samotársky a jej lovný okrsok má 5-20 km2. Revír si značkuje podobne ako iné lasicovité šelmy – výlučkom podchvostových žliaz.