Jej potrava je veľmi pestrá, najmä cicavce (myšovité a veverice), menej vtáky a ich vajcia, hmyz a lesné plody. Pri prenasledovaní koristi lozí po stromoch, robí v korunách stromov až 4 m skoky a usmrcuje ju prehryznutím hrdla. Kuny sa pária v júli a auguste. Po utajenej gravidite, keď sa zárodky cez zimné obdobie nevyvíjajú, vrhá samica 3-6 mláďat v apríli až máji. Mláďatá sú 34-36 dní slepé, samica ich dojčí 7-8 týždňov a stará sa o ne až do konca leta. Pohlavne dospievajú po 1-3 rokoch a priemerne sa dožívajú 10-12 rokov. Kuna lesná je významným kožušinovým živočíchom, často sú jej pripisované škody na chovoch hydiny, avšak je dosť vzácna a zameniteľná s jej príbuznou – kunou skalnou.

49. medveď hnedý – Ursus arctos (čeľaď Ursidae – medveďovité)
Je naším najväčším mäsožravcom a môže dosiahnuť hmotnosť až 250 kg. Obýva súvislejšie ihličnaté a zmiešané lesy v nadmorskej výške 700-1500 m. Teritórium jedinca sa odhaduje na 15-30 km2 a značkuje si ho strhávaním kôry na stromoch. Väčšinu roka žije samotársky, zimuje v upravenom brlohu – v jame po vývrate stromu, skalnej rozsadline a pod. Medveď je napriek systematickému zaradeniu typický všežravec. Naraz spotrebuje až 12 kg potravy, ktorou sú prevažne lesné plody, zelené časti rastlín, rôzne bezstavovce, mláďatá väčších cicavcov, zdochliny. Niektoré jedince sa môžu zamerať aj na včelstvá, hospodárske zvieratá a odpadky pri horských chatách a hoteloch. Zimu prespáva v brlohu od napadnutia snehu do marca – apríla. Behom nepravého zimného spánku (neklesá mu telesná teplota a je schopný niekoľkokrát počas zimy opustiť brloh) rodí samica 1-2(3) veľmi malé (500g) mláďatá. Mladé cicajú materské mlieko 4 mesiace a s matkou zostávajú až 3 roky. Medvede sa pária v máji až júli, zárodok sa však väčšinu času nevyvíja – latentná gravidita a vývin zárodku trvá iba 8-10 týždňov, takže k oplodneniu môže dôjsť aj na jeseň. Pohlavne dospievajú v 3-4 roku života a dožívajú sa 30-50 rokov. Medveď sa vyhýba stretnutiu s človekom. K útoku obyčajne dochádza iba pri prekvapivom prekročení vzdialenosti, ktorú medveď považuje za bezpečnú na únik – často pri obrane mláďat. Bohužiaľ, v posledných rokoch vzrastá počet jedincov, ktoré si zvykli na ľahší spôsob obživy – odpadoch po turistickom ruchu, prípadne sú v revíre často rušené turistami. Takéto jedince strácajú plachosť a môžu byť človeku nebezpečné. Hoci je v Európe všeobecne považovaný za veľmi vzácny druh, v niektorých častiach Slovenska musí byť jeho početnosť umelo regulovaná.

50. vlk dravý (= vlk obyčajný) – Canis lupus (čeľaď Canidae – psovité)
Na našom území bol vlk pred 2.