mačka divá – Felis sivestris (čeľaď Felidae – mačkovité)
U nás je vzácnym druhom a v Čechách a na Morave bola vyhubená. Obýva husté lesy s bohatým krovitým podrastom (optimum je 200-300 m n. m., výskyt možný do 2000 m n. m.). Mačka je večerným a nočným živočíchom, cez deň sa ukrýva v dutinách stromov, skalných štrbinách, v zemných dierach či vzácne v opustených budovách. Okrem obdobia párenia žije samotársky. Teritórium býva veľké asi 50 ha a značí si ho škrabaním stromov a trusom. Hlavnou potravou mačky sú drobní hlodavci, menej vtáci, obojživelníci, hmyz a väčší cicavci ako zajac. Pári sa vo februári až marci, gravidita trvá 63-68 dní a mláďat vo vrhu býva 3-5. Tie po 10 dňoch otvárajú oči, v 6-7 týždňoch prechádzajú na mäsitú potravu, dospievajú koncom prvého roka života a dožívajú sa 12-14 rokov. Výnimočne sa kríži s mačkou domácou.


53. rys ostrovid – Felis lynx (= Lynx lynx) (čeľaď Felidae – mačkovité)
Rys je v súčasnosti zriedkavý mäsožravec – v minulosti bol vyhubený vo väčšine pôvodného areálu. Na mnohé lokality bol znova vysadený – reintrodukovaný (napr. v Čechách na Šumave). Naša populácia rysa je pôvodná. Typickým stanovišťom rysa sú zmiešané a ihličnaté lesy, najmä v nadmorskej výške okolo 1000 m. Aktívny je najmä za súmraku, na tichých lokalitách aj cez deň. Obyčajne však cez deň odpočíva v skalných úkrytoch, norách iných šeliem či hustom kroví. Jeho lovný revír je veľký 10-25 km2. Značí si ho trusom a močom. Loví predovšetkým králiky, zajace a srnčiu zver. Nepohŕdne ani vtákmi, hlodavcami, hmyzom a lesnými plodmi. Ku koristi sa nepozorovane prikradne a rýchlym krátkym výpadom sa snaží korisť dostihnúť. Ukázalo sa, že asi každý 6. útok býva úspešný. Výborne tiež šplhá po stromoch. Pári sa vo februári – apríli. Po asi 10 týždňoch rodí samica 2-4 mláďatá, dojčí ich 2-3 mesiace a potom ich postupne naučí loviť. Mláďatá ostávajú s matkou do nasledujúceho roka, pohlavne dospievajú v 2-3 rokoch. Rys je prirodzeným regulátorom stavov zvere. Loví predovšetkým staré a slabé kusy, čo vyplýva z jeho spôsobu lovu.

54. veverica stromová (= v. obyčajná) – Sciurus vulgaris (čeľaď Sciuridae – vevericovité)
V minulosti veľmi hojný a jeden z našich najpopulárnejších hlodavcov má tendenciu trvalo znižovať svoju početnosť. Vyskytuje sa vo všetkých typoch lesných porastov a na väčších plochách stromovej zelene (cintoríny, parky...). Je výborne prispôsobená životu na stromoch, dobre šplhá a skáče až 4 m ďaleko. Hlavnou zložkou ich potravy sú semená rastlín (najmä ihličnanov), lesné plody a huby. Príležitostne konzumujú aj hmyz, vtáčie vajcia a mláďatá.