referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Matúš
Sobota, 21. septembra 2019
Zvieratá
Dátum pridania: 04.03.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Michal.Smotek
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 10 304
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 37.1
Priemerná známka: 2.92 Rýchle čítanie: 61m 50s
Pomalé čítanie: 92m 45s
 

Robotnice majú podelené práce v mravenisku a podľa toho sú aj morfologicky rozdielne (veľkosť tela, hryzadiel,...). Pohlavné jedince – samce aj samice sa roja (opúšťajú hromadne mravenisko) v určitých intervaloch od mája do septembra. Sú okrídlené a počas svadobného letu sa pária, samček hynie a oplodnená samička zakladá novú kolóniu. Samička sa nedokáže postarať o nové potomstvo a už od začiatku potrebuje robotnice. Preto si zakladá nové hniezdo buď v hniezdach svojho vlastného, alebo iného mravčieho druhu (napr. mravec otročiaci). Najjednoduchšie je, ak je samička prijatá vlastným mraveniskom. Ak vnikne do cudzieho mraveniska, často musí odstrániť v boji pôvodnú kráľovnú. Pôvodné robotnice sa potom starajú o potomstvo novej – cudzej kráľovnej a postupne sú nahrádzané potomstvom (robotnicami) samičky mravca hôrneho. Z vajíčok sa liahnu larvy s pahýlovitými larvami, ktoré sa zvliekajú 4-5-krát, pričom ďalšie instary už nemajú nohy a sú úplne odkázané na starostlivosť robotníc. Kukly v pergamenových obaloch sa nesprávne nazývajú "mravčie vajíčka". Kukly sú kvôli zabezpečeniu optimálnych inkubačných podmienok robotnicami často prenášané do rôznych častí ale aj na povrch mraveniska. Potravou dospelých mravcov je hmyz, iné bezstavovce, uhynuté živočíchy a plody v okolí mraveniska. Okrem toho sa živia medovicou (sladkými výkalmi) vošiek a červcov. Pri love koristi hrajú úlohu silné hryzadlá a sekrét jedovej žľazy ústiacej na konci zadočku. Tento obsahuje najmä kyselinu mravčiu. Mravec hôrny a príbuzné druhy majú veľký význam v lesných ekosystémoch, kde zastávajú najmä sanitárnu funkciu a za obeť im padne aj veľké množstvo pre človeka škodlivých druhov.

Rad: motýle – Lepidoptera
Podrad: uzdokrídle – Frenata /Heteroneura/
13. drevotoč obyčajný – Cossus cossus (čeľaď Cossidae – drevotočovité)
Drevotoč obyčajný je najväčší zo šiestich druhov drevotočov, ktoré u nás žijú. Dospelého motýľa možno vidieť v júni a v júli na okrajoch lesov, v okolí potokov, v záhradách a parkoch. Húsenice sú mäsovočervené a dorastajú do dĺžky 10 cm. Žijú v kmeňoch starých stromov (vŕb, topoľov, pagaštanov, briez, jelší, ovocných stromov a podľa rôznych prameňov i niektorých iných drevín), v ktorých vyhlodávajú dlhé chodbičky. Možno ich však chovať aj jablkami či chlebom. Prezimujú 2-4-krát a pred kuklením vyliezajú z dreva a kuklia sa v zemi pri kmeni alebo vo vyhlodanej chodbe v dreve. Kukly sú hnedé, na brušných článkoch majú ostré tŕne, pomocou ktorých sa pred liahnutím motýľa vysúvajú z pretrhnutého zámotku.
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7  |  ďalej ďalej
 
Súvisiace linky
Podobné referáty
Zvieratá 2.9896 489 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.