Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Žlna zelená

(Picus viridis) Žlna zelená (ďatlotvaré)

Žlna zelená, plachý obyvateľ našich lesov, patrí k najväčším a najzaujímavejšie sfarbeným ďatľom v Európe. Silným a ostrým zobákom vyhlbuje do mäkkého dreva veľké diery. Žlna zelená je veľmi plachý vták, ktorý sa vyhýba príliš blízkemu kontaktu s človekom. Rýchlo sa mihne medzi stromami a je preč. Jediným dôkazom jej prítomnosti v lese je jej hlasné volanie, ktorým sa ozýva najčastejšie na jar.

Žlna zelená vyhľadáva lesy so starými stromami, do ktorých môže ľahšie vyhĺbiť dutiny. Jej najobľúbenejším miestom je les, v blízkosti ktorého sa rozprestierajú slnečné lúky, kde sa nachádza dostatok potravy. Žlnu zelenú je možné pozorovať v najrôznejších biotopoch, od otvorených lúk až po listnaté lesy.

Žlna zelená je veľmi žravým vtákom. Najradšej zo všetkého má mravce, ktorých za deň dokáže zožrať až dve tisícky. Lieta pod korunami stromov a rozhliada sa, či niekde na zemi nezbadá mravenisko. Keď dajaké nájde, vytrhá z jedného miesta trávu, vyhĺbi do mraveniska asi osem centimetrovú dieru a už len čaká. Mravce, ktoré z diery postupne vyliezajú, jednoducho zlizne svojím dlhým lepkavým jazykom. Keď žlna objaví obzvlášť veľké mravenisko, ostáva pri ňom celú hodinu alebo aj dlhšie a neskôr sa k nemu pravidelne vracia, mnohokrát i z veľkej diaľky. Mravce sú jej najobľúbenejšou pochúťkou, ale nepohrdne ani akýmkoľvek iným hmyzom či lesnými plodmi. Samce a samice trávia zimu oddelene na rôznych miestach, ale prevažnú časť roka sa zdržujú spoločne na území, kde hniezdia. Na jar na seba obaja partneri najprv na diaľku volajú zo stromov, a potom sa začnú navzájom navštevovať. Keď získajú vzájomnú dôveru, otáčajú hlavami sem a tam a opatrne sa dotýkajú zobákmi. Po tejto predohre nasleduje vlastné párenie. Miesto pre hniezdo si žlny vyberú niekedy v dutine, v ktorej spávajú, inokedy potrebujú desať až tridsať dní na to, aby si do stromu vytesali novú. Keď je všetko pripravené, samica znesie na holé dno dutiny päť až sedem vajíčok. Pri sedení na vajíčkach, a neskôr aj pri kŕmení mláďat, sa spravodlivo striedajú obaja rodičia. Keď mláďa opustia hniezdo, rodičia si ich niekedy na prvé dni rozdelia a každý z nich sa tak stará o „svoje“ dve až štyri mladé.

Moderné metódy poľnohospodárskej výroby, používané v posledných rokoch spôsobili podstatný pokles stavov žlny nielen u nás, ale aj v ostatných krajinách Európy.

Keď lúky ešte obhospodarovali a hnojili miernejšie a menej intenzívne ako v dnešnej dobe, mravce mali dosť času postaviť si v nich svoje mraveniská. V súčasnosti sa lúky pravidelne osievajú, kosia, hnoja, aby poskytli dostatok krmiva pre dobytok. Mraveniská sa pritom náhodne, ale aj zámerne ničia. Vo vysokej tráve je zasa tieň, chladno a vlhko, a preto tu nie je vhodné prostredie na stavbu nových mravenísk. Biotopov vhodných pre žlnu zelenú u nás neustále ubúda a vidieť ju vo voľnej prírode stále ťažšie a ťažšie.

Výskyt žlny zelenej je hojný v celej Európe okrem Írska, Škótska, Islandu, Fínska a severu Ruska. Jej stavy v dôsledku rúbania lesov stále klesajú.

Dĺžka: 32 cm
Dĺžka zobáka: 4,5 cm
Dĺžka jazyka: 10 cm
Rozpätie krídel: 41 cm
Hmotnosť: 180 – 200 g

Pohlavná dospelosť: v 1 roku
Obdobie hniezdenia: od apríla do augusta
Veľkosť znášky: 5 – 7 bielych vajíčok
Inkubačná doba: 17 – 19 dní
Starostlivosť o mláďatá: 23 – 27 dní

Správanie: lesný vták, ale potravu si hľadá aj na lúkach, pári sa na jar a o mláďatá sa starajú obaja rodičia
Potrava: najmä mravce a iný hmyz, semená, plody
Dĺžka života: až 7 rokov

Príbuzné druhy: na svete žije asi 500 druhov ďatľov.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk