referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Dana, Danica
Utorok, 16. apríla 2024
Žlna zelená
Dátum pridania: 14.03.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: majo Ty
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 560
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.9
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 3m 10s
Pomalé čítanie: 4m 45s
 
(Picus viridis) Žlna zelená (ďatlotvaré)

Žlna zelená, plachý obyvateľ našich lesov, patrí k najväčším a najzaujímavejšie sfarbeným ďatľom v Európe. Silným a ostrým zobákom vyhlbuje do mäkkého dreva veľké diery. Žlna zelená je veľmi plachý vták, ktorý sa vyhýba príliš blízkemu kontaktu s človekom. Rýchlo sa mihne medzi stromami a je preč. Jediným dôkazom jej prítomnosti v lese je jej hlasné volanie, ktorým sa ozýva najčastejšie na jar.

Žlna zelená vyhľadáva lesy so starými stromami, do ktorých môže ľahšie vyhĺbiť dutiny. Jej najobľúbenejším miestom je les, v blízkosti ktorého sa rozprestierajú slnečné lúky, kde sa nachádza dostatok potravy. Žlnu zelenú je možné pozorovať v najrôznejších biotopoch, od otvorených lúk až po listnaté lesy.

Žlna zelená je veľmi žravým vtákom. Najradšej zo všetkého má mravce, ktorých za deň dokáže zožrať až dve tisícky. Lieta pod korunami stromov a rozhliada sa, či niekde na zemi nezbadá mravenisko. Keď dajaké nájde, vytrhá z jedného miesta trávu, vyhĺbi do mraveniska asi osem centimetrovú dieru a už len čaká. Mravce, ktoré z diery postupne vyliezajú, jednoducho zlizne svojím dlhým lepkavým jazykom. Keď žlna objaví obzvlášť veľké mravenisko, ostáva pri ňom celú hodinu alebo aj dlhšie a neskôr sa k nemu pravidelne vracia, mnohokrát i z veľkej diaľky. Mravce sú jej najobľúbenejšou pochúťkou, ale nepohrdne ani akýmkoľvek iným hmyzom či lesnými plodmi. Samce a samice trávia zimu oddelene na rôznych miestach, ale prevažnú časť roka sa zdržujú spoločne na území, kde hniezdia. Na jar na seba obaja partneri najprv na diaľku volajú zo stromov, a potom sa začnú navzájom navštevovať. Keď získajú vzájomnú dôveru, otáčajú hlavami sem a tam a opatrne sa dotýkajú zobákmi. Po tejto predohre nasleduje vlastné párenie. Miesto pre hniezdo si žlny vyberú niekedy v dutine, v ktorej spávajú, inokedy potrebujú desať až tridsať dní na to, aby si do stromu vytesali novú. Keď je všetko pripravené, samica znesie na holé dno dutiny päť až sedem vajíčok. Pri sedení na vajíčkach, a neskôr aj pri kŕmení mláďat, sa spravodlivo striedajú obaja rodičia. Keď mláďa opustia hniezdo, rodičia si ich niekedy na prvé dni rozdelia a každý z nich sa tak stará o „svoje“ dve až štyri mladé.

Moderné metódy poľnohospodárskej výroby, používané v posledných rokoch spôsobili podstatný pokles stavov žlny nielen u nás, ale aj v ostatných krajinách Európy.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.