1.Prehľad vývoja zdravotníckych budov

Výstavba zdravotníckych zariadení vždy bola v dialektickej spätosti s vývojom spoločnosti. Spoločnosti so svojou oficiálnou filozofiou a kultúrou, stavom lekárskych vied, ekonomickou základňou a technickým poznaním.

V dávnom praveku existencia človeka závisela od zvierat, ktoré ulovili, alebo od úrody, ktorú mohol zozbierať. V osobe šamana bola integrovaná funkcia vtedajšieho lekára, ktorý však pracoval skôr ako psychológ v kombinácii s kňazom. Mimo mágie a náboženských praktík pracoval i so svojimi „lekárskymi“ znalosťami, založenými na pozorovaní priebehu choroby, na znalosti niektorých hygienických zásad, hydroterapie, masáže, diéty a poznania účinkov liečivých rastlín.

V mezopotámskej, sýrskej a egyptskej kultúre zasa viera v kráľovstvo mŕtvych určovala i vzťah k chorým.

Antický starovek napriek tomu, že určité druhy stavieb slúžiace vzdelaniu, športu a kúpeľom mal na vysokej kultúrno-funkčnej úrovni, nemocnice ešte nepoznal. Nemocní boli liečení doma, prípadne v dome lekára. Je pravda, že existoval akýsi druh liečební, avšak tieto asklepiá boli skôr svätyňami. Najznámejšie z týchto liečební je asklepium v Epidaure na Peloponéze, kde tvorí súčasť veľkolepého súboru stavieb.

Rimania už vytvorili určitý náznak ústavného zariadenia. Boli to tzv.valetudinária, ktoré dosiahli pomerne vysokú úroveň pri rímskych vojenských táboroch.

O ústavnej lekárskej starostlivosti v Európe môžeme hovoriť vlastne až pri nástupe kresťanstva.

Vtedajšie zdravotnícke inštitúcie – ústavy boli zakladané v rámci náboženských akcií bohatých zakladateľov a takmer vždy boli zakladané pri kláštoroch. Ich názov hospicum, hospitalis etymologicky je odvodený z latinského slova hospes – hosť. Už i z toho slovného obsahu je zrejmé ,že nešlo len o ústav pre chorých ľudí, ale pre všetkých ľudí, ktorí strádali, opustených starcov, deti...Išlo vždy o charitatívne dôvody zakladania, liečenie nemocných nebolo ich hlavnou činnosťou. Priestorové riešenie stredovekých nemocníc spočiatku tvorili skromné stánky s jedným sálovým priestorom, neskôr sa stavali viacloďové sálové priestory podobné chrámovým priestorom /obr.1/
obr.1-Interiér stredovekej nemocnice v Ourcamp /Francúzsko/






Pri situovaní stredovekých nemocníc bola veľmi dôležitá blízkosť rieky pre odvod odpadových vôd. Preto boli nemocnice v mestách zakladané v blízkosti mestských riek.