Takým príkladom je i nemocnica Hôtel – Dieu v Paríži, ktorá je najväčšou stredovekou nemocnicou v Európe.

V renesančných nemocniciach sa začínajú objavovať tendencie členenia priestorov podľa funkcií. Jedná sa však len o vylepšenie pomocných prevádzok. Typ lôžkovej sály, ktorá bola nielen priestorom pre chorých, ale i priestorom pre vyšetrovanie a ošetrovanie, dokonca pôvodne i operačnou sálou, sa udržal až do konca XVIII: storočia pri stavbách nemocníc.




obr.2
Priestorovo – kompozičné riešenie Ospedale Maggiore v Mediolanie z r. 1456 podľa náčrtu architektekta p. Averlina Filareteho

Počas celého XVII. A XVIII: storočia vo všetkých krajinách Európy sa stavali nemocnice pre ranených a invalidov z vojenských bitiek a ťažení. Vo Francúzsku vznikli veľké komplexy nemocníc – útulkov Bicetre a Salpetriére v Paríži. Pod vplyvom tejto realizácie boli zakladané mnohé ďalšie nemocnice, napr. v Anglicku v Chelsea a Greenwich to boli útulky pre veteránov armády a flotily.

Druhá polovica XVIII. storočia je charakterizovaná veľkým rozvojom vied, najmä prírodných. Definitívne vstúpila do platnosti zásada segregácie chorých podľa druhu ich choroby v oddelených priestoroch, v ktorých bolo zabezpečené dobré vetranie a osvetlenie.

Začiatkom XX. Storočia snaha po reálnej prevádzkovej a organizačnej jednotke viedla k vzniku blokového systému výstavby nemocníc. 2. Priestorová a funkčná skladba nemocníc

Nové tendencie racionalizácie, centralizácie a technizácie prevádzky podmienene vysokými požiadavkami na kvalitu ošetrenie, liečbu a hospodárnosť si vynútili i stavebnú centralizáciu, t.j. blokový systém. Veľmi rozšírenou formou blokov, ktorý prekonal v poslednom období búrlivý vývoj, je riešenie s nízkou podnožou a výškovou časťou v lôžkových oddelenia, umiestnených nad sebou. U nás pristupuje k tejto základnej skladbe ďalší vyšší objekt nad podnožou – poliklinika.
V zahraničných realizáciách je ambulantná časť nemocnici menej vyvinutá, v hmotovej skladbe sa neuplatňuje tak výrazne ako v našich skladbách, pretože je zväčša začlenená do podnože. /obr. 3/



obr. 3
Blokové systémy zástavby nemocníc
Koncepcia monobloku s podnožou vytlačila poňatie monobloku v tvare Y, H, alebo celého radu krídel, kde centralizácia prevádzky bola ešte stále ťažko realizovateľná. Zvlášť v súčasnosti je v navrhovaní nemocníc široká frekvencia rôznych nových hmotových skladieb, vzniklých na základe kritického prehodnocovania realizovaných blokových systémov a vyzdvihovania niektorých nesporných výhod pavilónového systému.