Optimálnym hmotovo - priestorovým riešením bude vždy také riešenie, ktoré v maximálnej miere akceptuje urbanisticko-krajné, organizačné, spoločensko-sociálne, architektonicko -typologické, konštrukčné a hospodárske podmienky tej- ktorej realizácie. V zásade preto nie je možné vyhlásiť jeden systém za výhodnejší ako druhý. V systéme riešenia je veľmi veľa podsystémových problémov rôznych dôležitostí, ktorých správna hierarchia musí byť poznačená systémovým prístupom k riešeniu a za tejto podmienky vyúsťujúci v správnu voľbu v priestorovo – hmotovej skladbe nemocnice. /obr.4/



obr. 4
Príklady blokovej skladby nemocníc
A- Lekárska fakulta a nemocnica v Nashville
B- Lekárska fakulta a nemocnica v Denveri
C- Cornellove lekárske centrum a nemocnica v New Yorku
D- Lekárske centrum Columbia s nemocnicou v New Yorku
E- Lekárske centrum v Lille
F- Lekárske centrum v Lille (nerealizovaný projekt)
G- Projekt vedecko - liečebného centra v Taliansku
H- J – Projekty nerealizovaných nemocníc a vedecko – liečebných ústavov v Prahe


Po období vertikálnych hmotových koncepcií nemocníc v zahraničí sa začínajú opäť uplatňovať koncepcie horizontálne. Prevládajú tri varianty riešenia.

Prvý variant ponecháva zo systému vertikálneho monobloku len rozsiahlu podnož na, ktorej je nízka, rozložitá lôžková časť. Ako príklad možno uviesť nemocnicu v Hvidore v Kodani/obr.5/



Situácia: 1-5 lôžkové oddelenia, 6-nástupný priestor, 7-hlavný vchod, 8-kuchyňa, 9-dodávková ústredňa, 10-dielne, 11-dvor, 12-patologicko-anatomické oddelenie, 13-posluchárne, 14-zariadenie pre vyučovanie, 15-parkovisko, 16-energetické zariadenia, 17-príjem pacientov, prvá pomoc, 18-23-príjazdové komunikácie, 24-ubytovňa študentov, 25-materská škola, 26-jasle

Obr.5
Nemocnica vo Hvizdore-Kodani




Druhý variant má vyšetrovacie zložky rozložené do niekoľkých rovnobežných pásov, spojených chodbovými komunikáciami ústiacimi do vyššej lôžkovej časti. Avšak ani tento objekt nie je príliš vysoký.