Nové smery vo výstavbe nemocníc

V závislosti na veľkom rozvoji lekárskych vied a jej perfektného, avšak tiež veľmi búrlivo sa meniaceho technologického vybavenia menia sa i požiadavky na liečenie pacientov, a tým i na výstavbu všetkých zariadení, v ktorých sú zabezpečované zdravotnícke služby.

Nastáva odklon od vertikálnych koncepcií nemocníc a je vysvetľovaný nutnosťou rozširovania nemocnice v budúcnosti a starostlivosťou o psychickú pohodu pacientov. V škandinávskych štátoch sa objavujú opäť realizácie pavilónovej zástavby, avšak s veľmi dobre riešenými horizontálnymi, krytými prepojeniami. Začína sa propagovať tzv. systém provizórnych nemocníc so životnosťou 15 – 20 rokov s tým ,že je najekonomickejšie „starú“ nemocnicu zbúrať a na jej mieste postaviť novú, vyhovujúcu novým požiadavkám.

Extrémnym riešením sú veľkorozponové konštrukčné systémy (až do 25 m) s technickými podlažiami medzi každým poschodím. Zatiaľ však nie je overené, či je využiteľná takáto miera flexibility, nutná najmä vo vyšetrovacích zložkách nemocnice. V našich podmienkach sa ako rentabilná a pritom ešte z psychologického hľadiska humánna a organizačne zabezpečiteľná považuje nemocnica s 500 – 600 lôžkami, vo veľkých mestách max. s 1000 lôžkami.

V zahraničí sa uplatňujú spoločné lôžkové zložky pre všetky oddelenia nemocnice. Je to systém tzv. flexibilného lôžkového fondu, ktorý je členený na menšie úseky (10 – 12 lôžok). Tieto sú podľa potreby prideľované pre jednotlivé oddelenia. Vyšetrovacie zložky a operačný trakt sú pri tomto systéme centralizované.
V nových nemocniciach by mala byť bezpodmienečne zriaďovaná centrálna úpravňa lôžok s dokonalým systémom dezinfekcie a s vylúčením prevliekania lôžka na izbe príslušného oddelenia.

Všetky nové smery vo výstavbe nemocníc a zdravotníckych stavieb musia byť prehodnocované pre naše politicko-spoločenské, administratívno- organizačné, technické a klimatické podmienky.