Architektúra a štruktúra nemocníc

1.Prehľad vývoja zdravotníckych budov

Výstavba zdravotníckych zariadení vždy bola v dialektickej spätosti s vývojom spoločnosti. Spoločnosti so svojou oficiálnou filozofiou a kultúrou, stavom lekárskych vied, ekonomickou základňou a technickým poznaním.

V dávnom praveku existencia človeka závisela od zvierat, ktoré ulovili, alebo od úrody, ktorú mohol zozbierať. V osobe šamana bola integrovaná funkcia vtedajšieho lekára, ktorý však pracoval skôr ako psychológ v kombinácii s kňazom. Mimo mágie a náboženských praktík pracoval i so svojimi „lekárskymi“ znalosťami, založenými na pozorovaní priebehu choroby, na znalosti niektorých hygienických zásad, hydroterapie, masáže, diéty a poznania účinkov liečivých rastlín.

V mezopotámskej, sýrskej a egyptskej kultúre zasa viera v kráľovstvo mŕtvych určovala i vzťah k chorým.

Antický starovek napriek tomu, že určité druhy stavieb slúžiace vzdelaniu, športu a kúpeľom mal na vysokej kultúrno-funkčnej úrovni, nemocnice ešte nepoznal. Nemocní boli liečení doma, prípadne v dome lekára. Je pravda, že existoval akýsi druh liečební, avšak tieto asklepiá boli skôr svätyňami. Najznámejšie z týchto liečební je asklepium v Epidaure na Peloponéze, kde tvorí súčasť veľkolepého súboru stavieb.

Rimania už vytvorili určitý náznak ústavného zariadenia. Boli to tzv.valetudinária, ktoré dosiahli pomerne vysokú úroveň pri rímskych vojenských táboroch.

O ústavnej lekárskej starostlivosti v Európe môžeme hovoriť vlastne až pri nástupe kresťanstva.

Vtedajšie zdravotnícke inštitúcie – ústavy boli zakladané v rámci náboženských akcií bohatých zakladateľov a takmer vždy boli zakladané pri kláštoroch. Ich názov hospicum, hospitalis etymologicky je odvodený z latinského slova hospes – hosť. Už i z toho slovného obsahu je zrejmé ,že nešlo len o ústav pre chorých ľudí, ale pre všetkých ľudí, ktorí strádali, opustených starcov, deti...Išlo vždy o charitatívne dôvody zakladania, liečenie nemocných nebolo ich hlavnou činnosťou. Priestorové riešenie stredovekých nemocníc spočiatku tvorili skromné stánky s jedným sálovým priestorom, neskôr sa stavali viacloďové sálové priestory podobné chrámovým priestorom /obr.1/
obr.1-Interiér stredovekej nemocnice v Ourcamp /Francúzsko/






Pri situovaní stredovekých nemocníc bola veľmi dôležitá blízkosť rieky pre odvod odpadových vôd. Preto boli nemocnice v mestách zakladané v blízkosti mestských riek.

Takým príkladom je i nemocnica Hôtel – Dieu v Paríži, ktorá je najväčšou stredovekou nemocnicou v Európe.

V renesančných nemocniciach sa začínajú objavovať tendencie členenia priestorov podľa funkcií. Jedná sa však len o vylepšenie pomocných prevádzok. Typ lôžkovej sály, ktorá bola nielen priestorom pre chorých, ale i priestorom pre vyšetrovanie a ošetrovanie, dokonca pôvodne i operačnou sálou, sa udržal až do konca XVIII: storočia pri stavbách nemocníc.




obr.2
Priestorovo – kompozičné riešenie Ospedale Maggiore v Mediolanie z r. 1456 podľa náčrtu architektekta p. Averlina Filareteho

Počas celého XVII. A XVIII: storočia vo všetkých krajinách Európy sa stavali nemocnice pre ranených a invalidov z vojenských bitiek a ťažení. Vo Francúzsku vznikli veľké komplexy nemocníc – útulkov Bicetre a Salpetriére v Paríži. Pod vplyvom tejto realizácie boli zakladané mnohé ďalšie nemocnice, napr. v Anglicku v Chelsea a Greenwich to boli útulky pre veteránov armády a flotily.

Druhá polovica XVIII. storočia je charakterizovaná veľkým rozvojom vied, najmä prírodných. Definitívne vstúpila do platnosti zásada segregácie chorých podľa druhu ich choroby v oddelených priestoroch, v ktorých bolo zabezpečené dobré vetranie a osvetlenie.

Začiatkom XX. Storočia snaha po reálnej prevádzkovej a organizačnej jednotke viedla k vzniku blokového systému výstavby nemocníc. 2. Priestorová a funkčná skladba nemocníc

Nové tendencie racionalizácie, centralizácie a technizácie prevádzky podmienene vysokými požiadavkami na kvalitu ošetrenie, liečbu a hospodárnosť si vynútili i stavebnú centralizáciu, t.j. blokový systém. Veľmi rozšírenou formou blokov, ktorý prekonal v poslednom období búrlivý vývoj, je riešenie s nízkou podnožou a výškovou časťou v lôžkových oddelenia, umiestnených nad sebou. U nás pristupuje k tejto základnej skladbe ďalší vyšší objekt nad podnožou – poliklinika.
V zahraničných realizáciách je ambulantná časť nemocnici menej vyvinutá, v hmotovej skladbe sa neuplatňuje tak výrazne ako v našich skladbách, pretože je zväčša začlenená do podnože. /obr. 3/



obr. 3
Blokové systémy zástavby nemocníc
Koncepcia monobloku s podnožou vytlačila poňatie monobloku v tvare Y, H, alebo celého radu krídel, kde centralizácia prevádzky bola ešte stále ťažko realizovateľná. Zvlášť v súčasnosti je v navrhovaní nemocníc široká frekvencia rôznych nových hmotových skladieb, vzniklých na základe kritického prehodnocovania realizovaných blokových systémov a vyzdvihovania niektorých nesporných výhod pavilónového systému.

Optimálnym hmotovo - priestorovým riešením bude vždy také riešenie, ktoré v maximálnej miere akceptuje urbanisticko-krajné, organizačné, spoločensko-sociálne, architektonicko -typologické, konštrukčné a hospodárske podmienky tej- ktorej realizácie. V zásade preto nie je možné vyhlásiť jeden systém za výhodnejší ako druhý. V systéme riešenia je veľmi veľa podsystémových problémov rôznych dôležitostí, ktorých správna hierarchia musí byť poznačená systémovým prístupom k riešeniu a za tejto podmienky vyúsťujúci v správnu voľbu v priestorovo – hmotovej skladbe nemocnice. /obr.4/



obr. 4
Príklady blokovej skladby nemocníc
A- Lekárska fakulta a nemocnica v Nashville
B- Lekárska fakulta a nemocnica v Denveri
C- Cornellove lekárske centrum a nemocnica v New Yorku
D- Lekárske centrum Columbia s nemocnicou v New Yorku
E- Lekárske centrum v Lille
F- Lekárske centrum v Lille (nerealizovaný projekt)
G- Projekt vedecko - liečebného centra v Taliansku
H- J – Projekty nerealizovaných nemocníc a vedecko – liečebných ústavov v Prahe


Po období vertikálnych hmotových koncepcií nemocníc v zahraničí sa začínajú opäť uplatňovať koncepcie horizontálne. Prevládajú tri varianty riešenia.

Prvý variant ponecháva zo systému vertikálneho monobloku len rozsiahlu podnož na, ktorej je nízka, rozložitá lôžková časť. Ako príklad možno uviesť nemocnicu v Hvidore v Kodani/obr.5/



Situácia: 1-5 lôžkové oddelenia, 6-nástupný priestor, 7-hlavný vchod, 8-kuchyňa, 9-dodávková ústredňa, 10-dielne, 11-dvor, 12-patologicko-anatomické oddelenie, 13-posluchárne, 14-zariadenie pre vyučovanie, 15-parkovisko, 16-energetické zariadenia, 17-príjem pacientov, prvá pomoc, 18-23-príjazdové komunikácie, 24-ubytovňa študentov, 25-materská škola, 26-jasle

Obr.5
Nemocnica vo Hvizdore-Kodani




Druhý variant má vyšetrovacie zložky rozložené do niekoľkých rovnobežných pásov, spojených chodbovými komunikáciami ústiacimi do vyššej lôžkovej časti. Avšak ani tento objekt nie je príliš vysoký.

Tento systém bol využitý pre výstavbu niektorých švédskych
nemocníc./obr.6/



Situácia: 1-lôžkové časti, 2-oddelenie pre dlhodobo chorých, 3-detské oddelenie, 4-lekáreň, 5-rádiodiagnostické oddelenie, 6-pôrodnícke oddelenie, 7-transfúzna stanica, 8-príjem chorých, 9-ústredná sterilizácia, 10-operačný trakt, 11-ARO, 12-zľahárské oddelenie, 13-prvá pomoc, 14-rehabilitácia, 15-sociálne lekárstvo, 16-psychiatrické oddelenie, 17-príjem na psychiatriu, 18-psychiatrické oddelenie, 19-kuchyňa, 20-dodávková ústredňa, 21-kotolňa, 22-patologicko-anatomické oddelenie, 23-vstupná hala, 24-posluchárne, 25-telocvična, bazén, 25-jasle
Obr.6
Nemocnica vo Varbergu vo Švédsku

Tretí variant dôsledne uplatňuje horizontálny princíp aj v lôžkovej časti. Ošetrovacie jednotky sú zoskupované do rôznych hmotových tvarov, väčšinou len s dvoma nadzemnými podlažiami. V jednom podlaží je umiestnených 160 i viac lôžok. Lôžkové skupiny obklopuje objekt spoločných vyšetrovacích a liečebných zariadení. Komunikačné spoje sú teda tiež väčšinou horizontálne a pri doprave pacienta do spoločných zariadení sa často používajú rampy.

Výhodou horizontálnych dispozícií je možnosť používať ľahké konštrukcie. Veľkou nevýhodou je už spomínané predĺženie komunikácií s ich častým nepriaznivým krížením a s následnou neprehľadnosťou dispozície, sťažujúcou orientáciu hlavne pacientov. 3. Nemocnica s poliklinikou



obr.7
Schémy hlavných hmotových skladieb nemocníc s poliklinikou


Najdôležitejším a najtypickejším reprezentantom zdravotníckych stavieb je nemocnica, ktorej funkčná skladba je v sústavnom záujme lekárov, architektov – špecialistov v tomto odbore, ale i pacientov. Pre preukázanie najdôležitejších architektonicko – typologických zásad navrhovania nemocníc s poliklinikou je zvolený typ II./obr.8/. Nemocnica sa poliklinikou III. typu poskytuje príliš špecializované služby a je spravidla sídlom lekárskej fakulty. Nemocnica s poliklinikou II. typu poskytuje ambulantnú a lôžkovo – liečebnú starostlivosť spravidla pre spádové územie 150 tisíc až 200 tisíc obyvateľov. /obr.8/


obr.8
Nemocnica s poliklinikou II. typu – prevádzková schéma


3. 1 Urbanistické požiadavky

Miesto, na ktorom má byť umiestnená nemocnica s poliklinikou určuje perspektívna sieť zdravotníckych zariadení. Pri výbere staveniska zohľadňujeme hľadiská hygienické, ekonomické, prevádzkové, dopravné, klimatologické a hľadisko dostatočnej výmery. Veľkosť pozemku má byť 150 až 200 m2 / 1 lôžko, pričom prípustná zastaviteľnosť je 20 %, optimálna 15 %. Zastaviteľnosť nemocnice má byť taká, aby umožňovala prípadné rozšírenie nemocnice s poliklinikou bez prerušenia prevádzky. Zeleň má byť aspoň 50 % plochy nemocnice. Uvedené plochy pozemku vo vzťahu k počtu lôžok sú bez plôch na parkovanie osobných vozidiel návštev a pacientov a bez verejných nástupných priestranstiev pred vchodmi. Sú v nich zahrnuté len požiadavky na parkovanie osobných automobilov zamestnancov v areáli nemocnice.
Počet parkovacích miest v norme nie je uvedený. Ráta sa však, že v budúcnosti v areáli bude parkovať asi 30 % zamestnancov. Mimo areálu sa ráta s parkovaním 10 – 15 % ambulantných pacientov navštevujúcich polikliniku.

K tomuto počtu pre polikliniku ešte pristupuje 10 % z počtu lôžok pre nemocnicu. Toto sú predpoklady, ktoré je nutné korigovať podľa miestnych podmienok pre vzťah počtu vozidiel k počtu obyvateľstva.

3.2 Nemocničné oddelenie

Nemocničné oddelenie sa skladá z týchto zložiek/obr.9/:

1.ošetrovacích lôžkových jednotiek
2.vyšetrovacích a liečebných zložiek
3.riadiacich zložiek


obr.9
Prevádzková schéma nemocničného oddelenia

3.2.1 Ošetrovacie lôžkové jednotky sú navrhované podľa týchto hlavných projekčných zásad:
-každé oddelenie má min. 1 a max. 4 ošetrovacie lôžkové jednotky /ďalej len OLJ/,
-OJL patriace k jednému oddeleniu majú byť umiestnené vo vzájomnej úzkej nadväznosti ,
pokiaľ je to možné v tom istom podlaží, v prevádzkovej nadväznosti na vyšetrovaciu
a liečebnú zložku a riadiacu zložku oddelenia

-OJL nemú byť prechodné
-OJL musí svojou dispozíciou a vybavením umožňovať jej rozdelenie na úsek pre ťažko chorých /cca 1/3 lôžok / a úsek pre ľahko chorých /cca 2/3 lôžok

Izba pre chorých tvoria základný skladobný prvok ošetrovacích lôžkových jednotiek. N e m o c n i č n é l ô ž k o je skutočným priestorovým prvkom a meradlom účelu a veľkosti nemocnice. Je vlastne tým zariaďovacím prvkom, ktorý určuje priestorovo-prevádzkové nároky na vnútorne priestory nemocnice. V izbe musia byť lôžka z troch strán prípustné z uličiek min. 70 cm širokých. Izba, ale i chodbové a všetky vyšetrovacie priestory, kde sa s lôžkom chorého manipuluje, musia byť navrhnuté tak, aby takáto prevádzka bola možná. Z tohto dôvodu v spomínaných priestoroch musia byť dvere bez prahov a musia byť min. 110 cm široké.

obr.10
Minimálne šírky nemocničnej izby, chodby a vyšetrovní

Základné zariadenie nemocničnej izby tvorí pre každého chorého mimo lôžka nočný stolík (40 x 40 x 80 cm), lampa pri lôžku, signalizačné tlačidlo. Spoločne pre 2 – 3 pacientov sa v typizovanej izbe umiestňuje umývadlo s poličkou a zrkadlom, stôl, stolička, nádoba na odpadky, príp. čalúnené umývateľné kreslo. U izieb s vlastným hygienickým príslušenstvom je umývací kút m (o priestoru izby.

Plocha okien v nemocničných izbách v horských polohách nemá klesnúť pod 1/6 podlahovej plochy; v nižších polohách sa vyžaduje min.

1/5 plochy izby.

Denná miestnosť je určená pre mobilných pacientov a má byť na každej lôžkovej jednotke. Umožňuje žiadúcu zmenu prostredia a súčasne môže slúžiť ako jedáleň pre chorých, ktorí môžu chodiť. Má byť situovaná tak, aby bola v tesnej nadväznosti na čajovú kuchyňu a aby mohla byť pod dohľadom ošetrujúceho personálu. Veľkosť dennej izby sa určuje podľa počtu mobilných pacientov (cca 2/3 pacientov na lôžkovej jednotke), pričom sa počíta 2 m2 / 1 lôžko.

Miestnosť návštev – hovorňa (min. 20 m2) sa využíva ako fajčiareň. Hovorňu treba situovať tak, aby bola prístupná z komunikačného priestoru pre návštevy, tak i z priestoru lôžkovej jednotky. Výhodnou polohou je situovanie v bezprostrednom napojení na dennú miestnosť.

Vyšetrovňa (cca 20 m2) je pracoviskom lekárov na LJ. Má byť umiestnená medzi izbami mobilných a imobilných pacientov a má byť v priamej nadväznosti na pracovňu sestry.

Pracovňa sestry (cca 14 m2) má byť umiestnená čo najbližšie k izbám imobilných pacientov a vyšetrovni. V miestnosti je umiestnený signalizačný systém a jej chodbová stena má byť presklená.

Rozdeľovňa jedál (cca 14 m2) – čajová kuchyňa má byť v susedstve jedálne (spojenie podávacím oknom alebo dverami). Z hygienického hľadiska je správne, ak s v tomto priestore použité riady neumývajú, ale sa dopravujú do centrálnej umyvárne, príp. do umyvárne zriadenej na LJ.

Kúpelňa (cca 14 m2) slúži na očistnú kúpeľ a sprchovanie pacientov, príp. na podávanie klysmat. Minimálne vybavenie tvorí vaňa so sprchou a umývadlom. Na každých 25 lôžok je nutná min. 1 kúpeľňa.

Čistiaca miestnosť (cca 14 m2) slúži ako zberňa špinavého prádla a k čisteniu podložných mís a urinárií.

Sklad (cca 7 m2) je určený na uskladnenie zdravotníckeho materiálu.

Záchody pacientov musia byť oddelené pre mužov a ženy. Pre mužov sa zriaďuje na univerzálnej jednotke jedna záchodová kabína a jeden pisoár, pre ženy dve záchodové kabíny. Záchod pre personál musí byť samostatný. Všetky záchody musia byť prístupné cez predsieň a vybavené umývadlom.

Upratovacia komora slúži na uskladnenie čistiacich materiálov a náradia. Je vybavená výlevkou a policou na čistiace potreby.

Špeciálne lôžkové jednotky sa používajú pre nemocničné oddelenia ženské v pôrodníckej časti, oddelenie detské, infekčné, onkologické a oddelenie tuberkulózy a respiračných chorôb.

3. 2. 2 Vyšetrovacie a liečebné zložky

Nemocničné oddelenia zahrňujú miestnosti situované v blízkosti lôžkovej jednotky a slúžia na vyšetrenie pacientov hospitalizovaných na jednotlivých oddeleniach nemocnice.

Sú to vyšetrovne rehabilitačná miestnosť, sadrovňa a pod. Hlavné projekčné zásady: priestory umiestňujeme pri vstupe do oddelenia a musia mať čo najužšiu nadväznosť na lôžkové jednotky oddelenia a ich riadiacu zložku.

3. 2. 3 Riadiace zložky

nemocničného oddelenia tvoria pracovne lekárov, pracovňa prednostu, pracovňa hlavnej sestry, kancelária oddelenia, denná miestnosť a záchody zamestnancov. Tieto miestnosti sa tiež umiestňujú pri vstupe na nemocničné oddelenie a správnym dispozičným riešením musí byť zabezpečené ich dobré komunikačné spojenie s lôžkovými jednotkami.

Interné oddelenie v nemocničnej časti slúži na hospitalizáciu chorých s vnútornými chorobami a spravidla býva najväčším oddelením. V tomto oddelení sa uplatňuje univerzálna lôžková jednotka. Podľa veľkosti spádového územia má až 4 lôžkové jednotky. Vyšetrovacie a liečebné zložky tvorí vyšetrovňa, rehabilitačná miestnosť a miestnosť pre endoskopiu. Ako jedno z najfrekventovanejších oddelení nemocnice spravidla sa umiestňuje v nižších podlažiach a navrhuje sa tak, aby bola dobrá nadväznosť na laboratórne a rontgenové oddelenie. Chirurgické oddelenie nemocnice slúži pre pacientov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje operačný zákrok a pre pacientov po úrazoch (traumatológia). Patrí k 4 základným oddeleniam nemocnice a využíva sa v ňom univerzálna vyšetrovacia jednotka. V rámci vyšetrovacej a liečebnej zložky tohto oddelenia sa spravidla navrhujú vyšetrovňa, sadrovňa a rehabilitačná miestnosť. /obr. 11/



obr. 11
prevádzková schéma chirurgického oddelenia nemocnice
Ženské oddelenie nemocnice slúži pre hospitalizáciu pacientiek trpiacich na gynekologické ochorenia a pre pôrodníctvo a obsahuje tieto časti /obr. 12/ :
- pôrodnícke lôžkové jednotky s novorodeneckým úsekom a septickými pôrodnými bunkami v koncových polohách jednotky
- gynekologické lôžkové jednotky, pre ktoré sa používa upravená univerzálna jednotka a
- zľahárenský úsek, ktorý tvorí samostatnú uzavretú vyšetrovaciu a liečebnú zložku oddelenia, kde je príjem rodičiek. Prevádzkovo musí nadväzovať na pôrodnícku lôžkovú jednotku.


obr. 12
Prevádzková schéma ženského oddelenia nemocnice

Detské /pediatrické/ oddelenie slúži pre choré deti do 15 rokov. Na tomto oddelení sa konziliárne vyšetrujú deti liečené na iných nemocničných oddeleniach. Deti vo veku 2 rokov, i keď potrebujú starostlivosť iných odborníkov, sú ošetrované zásadne na detskom oddelení.

Detské oddelenie nemocnice nadväzuje na detské oddelenie polikliniky a musí mať samostatný príjem malých pacientov./obr.13/

Lôžkový úsek detského oddelenia ma lôžkovú jednotku pre väčšie deti pozostávajúcu 2 – 4 lôžkových izieb, z lôžkových izieb s vlastným WC, dennej miestnosti využívanej i ako učebňa a herňa, jedálne a rehabilitačnej miestnosti. V izbách sa počíta 6,5m2/1 lôžko a pri jednolôžkovej izbe min. 10 m2. Lôžková jednotka pre kojencov obsahuje opäť viaclôžkové izby / 2- 3 lôžkové/ s plošnou výmerou cca 4,5 m2/1 lôžko a jednolôžkové s plochou cca 8 m2. Aby bol zabezpečený dobrý prehľad personálu o detských pacientoch, priečky medzi izbami príp. chodbou majú zasklené časti. Do tejto časti sa začleňujú i 2 jednolôžkové izby s vlastným WC a umyvárňou pre matku s dieťaťom. Súčasťou detskej lôžkovej jednotky je mliečna kuchyňa.
obr.13
Prevádzková schéma detského oddelenia nemocnice

Nervové oddelenie nemocnice slúži pre pacientov s chorobami centrálneho a periférneho nervového systému. Pre toto oddelenie sa využíva univerzálna lôžková jednotka v rámci vyšetrovacej a liečebnej zložky má vyšetrovňu a rehabilitačnú miestnosť.

Psychiatrické oddelenie nemocnice slúži pre krátkodobú hospitalizáciu pacientov s duševnými poruchami. Lôžková jednotka tohto oddelenia si vyžaduje odlišné usporiadanie, vyplývajúce zo špeciálnych požiadaviek pri liečbe. Člení sa na menšie úseky s vlastným príslušenstvom, príp. i s dennou miestnosťou. Delenie podľa pohlavia je potrebné len v lôžkovej časti. Zvláštny charakter oddelenia vyžaduje použiť špeciálne bezpečnostné opatrenia. Kožné oddelenie nemocnice slúži pre ľudí s kožnými a pohlavnými chorobami a využíva sa u neho upravená univerzálna lôžková jednotka, aby bolo možné vykonať delenie pacientov podľa stupňa asepsie, druhu ochorenia a pohlavia.

Infekčné oddelenie nemocnice slúži na hospitalizáciu pacientov postihnutých nákazlivými chorobami i tých, u ktorých je podozrenie, že sú nakazení. Pre toto oddelenie slúži špeciálna lôžková jednotka, ktorá musí byť deliteľná na menšie úseky s vlastným príslušenstvom, umožňujúca oddelenie chorých s rôznymi infekčnými ochoreniami. V súčasnosti sa považuje za optimálny tzv. bunkový spôsob. Infekčné oddelenie je rozdelené na malé stanice – bunky so 4 až max. 6 lôžkami, vybavených vlastným sanitárnym príslušenstvom. Bunka sa zvyčajne skladá z 2 – 3 lôžkových izieb s príslušenstvom. Nástup do buniek je z „čistej“ chodby pre personál a „nečistej“ pre pacientov. Pri samostatnom infekčnom pavilóne sa vyžaduje min. odstup od ostatných budov nemocnice 50 m a 25 m od iných infekčných zložiek a od hranice pozemku.

Onkologické oddelenie nemocnice slúži pre hospitalizáciu postihnutých zhubnými nádorovými ochoreniami /obr. 14/. Zriaďujú sa tu špeciálne lôžkové jednotky vybavené max.

3-lôžkovými izbami s vlastným hygienickým zariadením. Na oddelenie musí byť napojený ožarovací trakt, ktorý však musí byť prístupný i pre ambulantných pacientov, a preto musí byť dobre vyriešená väzba na onkologické oddelenie polikliniky. Súčasťou onkologického oddelenia môže byť i izotopové pracovisko.



obr. 14
Prevádzková schéma onkologického oddelenia nemocnice





4. Konštrukcia, modulová kombinácia, typizácia

Zdravotnícke stavby patria medzi najzložitejšie a najťažšie projekčné a realizátorské úlohy v pozemnom staviteľstve. Najvhodnejším konštrukčným systémom je železobetónový monolitický alebo oceľový skelet s rôznymi systémami stropných konštrukcií. (zdvíhané stropy, skryté hríbové hlavice stĺpov a pod.) Špeciálna prevádzka, náročné inštalácie a požiadavky vnútornej i vonkajšej flexibility týchto budov sú dostatočným odôvodnením takýchto konštrukčných systémov. U zdravotníckych stavieb sa požaduje stavebná konštrukcia I. triedy trvanlivosti a kvality a I. stupeň bezpečnosti proti ohňu.

Ešte v nedávnej minulosti sa používal modul 6 x 6 m (subdivízia obvodového plášťa 5 x 1,2 m). V súčasnosti sa v zahraničí i u nás stále častejšie realizuje modulová sieť 7,2 x 7,2 m (subdivízia 6 x 1,2 m), pretože lepšie vyhovuje požiadavkám flexibility. Na flexibilitu sa nesmie zabúdať i vo vertikálnom smere. Je treba voliť väčšie konštrukčné výšky, aby horizontálne inštalačné rozvody nespôsobovali problémy, aby bolo možné vykonať i dodatočné úpravy (v lôžkovej časti konštrukčná výšky min. 3,3 m). v prípade takej hmotovej skladby nemocnice, kde v podnoží sú spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, treba medzi podnož a blok lôžkovej časti navrhnúť inštalačné medziposchodie. V stropoch pri pilieroch je treba počítať s prestupmi a inštalačnými jadrami, ktoré spočiatku nemusia byť plne využité.

Typizácia zdravotníckych budov je podmienená prevádzkovými, hygienickými, konštrukčnými, materiálovými, technologickými a organizačnými požiadavkami, pričom by mala vytvárať predpoklady pre možnosť dosiahnutia vysokej úrovne architektonického stvárnenia. Doteraz sa najlepšie osvedčilo zameranie pozornosti na typizáciu jednotlivých oddelení, príp. pracovísk s ponechaním veľkej škály variovania v ich skladbách.

5.

Nové smery vo výstavbe nemocníc

V závislosti na veľkom rozvoji lekárskych vied a jej perfektného, avšak tiež veľmi búrlivo sa meniaceho technologického vybavenia menia sa i požiadavky na liečenie pacientov, a tým i na výstavbu všetkých zariadení, v ktorých sú zabezpečované zdravotnícke služby.

Nastáva odklon od vertikálnych koncepcií nemocníc a je vysvetľovaný nutnosťou rozširovania nemocnice v budúcnosti a starostlivosťou o psychickú pohodu pacientov. V škandinávskych štátoch sa objavujú opäť realizácie pavilónovej zástavby, avšak s veľmi dobre riešenými horizontálnymi, krytými prepojeniami. Začína sa propagovať tzv. systém provizórnych nemocníc so životnosťou 15 – 20 rokov s tým ,že je najekonomickejšie „starú“ nemocnicu zbúrať a na jej mieste postaviť novú, vyhovujúcu novým požiadavkám.

Extrémnym riešením sú veľkorozponové konštrukčné systémy (až do 25 m) s technickými podlažiami medzi každým poschodím. Zatiaľ však nie je overené, či je využiteľná takáto miera flexibility, nutná najmä vo vyšetrovacích zložkách nemocnice. V našich podmienkach sa ako rentabilná a pritom ešte z psychologického hľadiska humánna a organizačne zabezpečiteľná považuje nemocnica s 500 – 600 lôžkami, vo veľkých mestách max. s 1000 lôžkami.

V zahraničí sa uplatňujú spoločné lôžkové zložky pre všetky oddelenia nemocnice. Je to systém tzv. flexibilného lôžkového fondu, ktorý je členený na menšie úseky (10 – 12 lôžok). Tieto sú podľa potreby prideľované pre jednotlivé oddelenia. Vyšetrovacie zložky a operačný trakt sú pri tomto systéme centralizované.
V nových nemocniciach by mala byť bezpodmienečne zriaďovaná centrálna úpravňa lôžok s dokonalým systémom dezinfekcie a s vylúčením prevliekania lôžka na izbe príslušného oddelenia.

Všetky nové smery vo výstavbe nemocníc a zdravotníckych stavieb musia byť prehodnocované pre naše politicko-spoločenské, administratívno- organizačné, technické a klimatické podmienky.