Prvý objav zmrznutého mamuta pochádza z roku 1707. Od tej doby sa nálezy celých zvierat, alebo len ich častí množili. Behom krátkeho sibírskeho leta taktiež rozmŕza vnútorná vrstva pôdy, ktorá často schádza po zamrznutom podklade a odkrýva telá uhynutých mamutov a srstnatých nosorožcov. Často sa stalo, že zbytky mäsa a kostí týchto odkrytých zvierat ohlodali polárne líšky alebo polárny vlci. Taktiež domorodci ich používali na kŕmenie svojich psov. Veľkou nevýhodou týchto nálezov však bolo, že veľmi rýchlo podľahli skaze. A tak už len k odborníkom sa dostávali kusy kože 20-60cm dlhou srsťou ryšavo hnedé, alebo tmavo hnedej farby. Samotná koža mala podobne ako u živých slonov farbu tmavo sivú. Z celých zamrznutých mamutích tiel sa dala zachrániť iba kostra. Po prvý krát bola zostavená v roku 1808 v Petrohrade, kde sa zbierali všetky sibírske nálezy. Dnes spoločne s inými nálezmi mamutov patrí Zoologickému ústavu Akademických vied v Leningrade. Doposiaľ sa na území Ruska a jeho bývalých štátov našlo okolo 40 takýchto pozostatkov okrem kostí, mäsa, srsti a vnútorností, a dokonca zbytky nestrávenej potravy, ktoré prispeli k rekonštrukcii životného prostredia tej doby. Niekoľko zamrznutých tiel mamutov pochádza z Aljašky. Ako si časté nálezy veľkých štvrtohorných cicavcov v týchto miestach vysvetliť? V rozsiahlych oblastiach večne zamrznutej pôdy vznikajú blízko pod povrchom podzemné kanály menších vodných tokov, tzv. baidzaraky. Sú akousi obdobou ponorných krasových riek, len miesto v hornine si vody hĺbia cestu v zamrznutej pôde. Je veľmi pravdepodobné, že mamuty, ktoré vážili 2-4 tony, sa pod nimi tenký strop kanálov ľahko prelomil, a tak vznikali prirodzené pasce z ktorých sa zvieratá ťažko dostávali. Súvislé vrstvy zvieracích kostí na brehoch sibírskych riek, napr. Indigirky, Leny, Kolimy, sú mladšie a iného pôvodu. Zdá sa, že úzko súvisia so záhadou rýchleho zániku veľkých cicavcov na konci poslednej ľadovej doby. O zániku mamutov panuje veľa úvah. Najčastejšie sa za jednu z hlavných príčin uvádzal ich lov pravekým človekom. Ale na Sibíri, kde sú zrejme najmladšie hromadné výskyty je prítomnosť pravekého človeka len zriedkavo podložená. Preto odborníci dospeli k názoru, že zánik mamutov súvisel s náhlymi zmenami počasia ktoré spôsobilo úbytok ich hlavnej potravy- v rôznych trav arktickej stepy. Podrobným výskumom rastlinstva pôd zo sklonku poslednej ľadovej doby sa potvrdilo náhle oteplenie, ktoré ovplyvnilo ústup trávnatých stepí.