Krt podzemný (Talpa europaea)

Krt prežije pod zemou podstatnú časť svojho života pod zemou. Len zriedka vychádza na povrch. Pobytu pod zemou sa prispôsobilo i jeho dýchanie. Za nepriaznivých podmienok môže prejsť anaeróbne dýcha-nie, pri ktorom má menšiu spotrebu kyslíka, než zodpovedá vylúčené-mu kysličníku uhličitému. Jeho predné krátke, široké a silné končatiny sa premenili na účinný nástroj hrabania pod zemou. Zložité systémy chodieb môžu dosahovať celkovú dĺžku až okolo 800m. V podzemnom „dome“ má krt podzemný aj akúsi „komôrku“ na potravu na zimné ob-dobie. Na rozdiel od iných krtov nie je úplne slepý. Jeho hlavnou po-travou sú dážďovky a larvy hmyzu. denne spotrebuje 1,5 krát toľko potravy, ako je jeho hmotnosť. Všeobecne sa považuje za užitočné zviera, hoci nebýva vítaný v záhradách, či na udržiavaných lúkách, najmä kvôli krtincom. Pri hrabaní chodieb totiž často vychádza na po-vrch, kde vytláča vyhrabanú zeminu.

Hraboš tatranský (Pitymys tatricius)

Vyskytuje sa iba vo Vysokých Tatrách. Žije väčšinou vo výškach 1 500 až 2 500 m. n. m. Telo má dlhé 9 až 12 cm, chvost meria asi 4 cm, je-ho hmotnosť sa pohybuje okolo 19 až 27 g. Ide o veľmi vzácny relikt-ný druh. v kyprej pôde si buduje systém plytkých nôr. Najväčšiu časť života trávi pod zemou. Má slabšie rozmnožovacie schopnosti. Jeho život je zatiaľ málo preskúmaný.